ospravedlnenie [-í] s náb uznanie za spravodlivého z božej milosti odpustením hriechov: nasleduge giž druha stranka tohoto kazani, kteražto wipisuge nam nawku o osprawedlneni čloweka hrissneho pred milim Panem B. W. (TC 1631); osprawedlnenj cžloweka hrjssneho zaležj w priwlastnowanj sprawedlnosti Krystowé (SP 1696); mame pewne daufany, ze (Kristus) se pro nas narodil, za nas vmrel, pro nasse osprawedlneny z mrtwich wstal (AgS 1708); gestli tehdy, o, hríchnjcy (!), osprawedlněnj dokonalé obsáhnuti žádáte, nádeg wassu složte w božském milosrdenstwj (ŽP 1788)