ospravedlniť dok.
1. vysvetliť, prečo sa istá povinnosť nevykonáva al. sa zle vykonáva (a požiadať o prepáčenie, zhovievavosť): o. syna za neprítomnosť v škole; o-l sa (pred kolektívom) za chybu, že sa pomýlil
2. nebrať na vedomie (priestupok ap.), prepáčiť, odpustiť: o. deti za neposlušnosť, o-l mu jeho netaktnosť; neo-ená hodina, absencia
3. byť dôvodom na odpustenie: nič ho už nemôže o.;
nedok. ospravedlňovať
ospravedlňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
ospravedlňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok.
ospravedlniť -ní -nia ospravedlň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ zdôvodniť isté (obyč. nesprávne) konanie, nesplnenie povinnosti z nejakého dôvodu: chcel svoj čin o.; snažiť sa o. počínanie polície; slabý výkon hráčov sa dá o. únavou; svoju neúčasť vopred ospravedlnil; sama seba ospravedlňujem vekom; No ja som si aj tak vedel všetko ospravedlniť. [V. Šikula] □ na chvíľu ma ospravedlňte!; teraz ma, prosím, ospravedlňte! zdvorilostná formula, keď sa niekto chce, potrebuje vzdialiť, odísť 2. admin. (čo) ▶ uznať dôvody nesplnenia istej povinnosti na základe hodnoverného vyjadrenia oprávnenej osoby: o. nepripravenosť žiaka na vyučovanie; o. neprítomnosť, neúčasť na rokovaní; triedny učiteľ niekedy vymeškané hodiny neospravedlní 3. obyč. v zápore (koho, čo (čím)) ▶ byť dôvodom na prepáčenie, odpustenie: nič vás nemôže o.; násilie nemožno ničím o.; Niet takého cieľa, ktorým by bolo možno ospravedlniť utrpenie nevinných. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ ospravedlňovať
ospravedlniť sa -ní sa -nia sa ospravedlň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (za čo) ▶ zdôvodniť nesplnenie nejakej povinnosti al. svoju neprítomnosť: o. sa za neúčasť na pojednávaní; ospravedlnil sa za neprítomnosť z rodinných, zo zdravotných dôvodov; ani sa neospravedlnili za nedodržanie termínu 2. (za čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ vyjadriť ľútosť, ospravedlnenie dotknutej osobe za svoje vyjadrenie al. nevhodné, zraňujúce správanie: o. sa za krivdy; za svoje výroky sa verejne ospravedlnil; chcel by som sa o. za ten včerajšok; prišiel som sa ti o. za to, čo sa stalo; ospravedlnila sa, že si dovolila vyrušiť ho; nemám sa za čo o. ▷ nedok. ↗ ospravedlňovať sa
ospravedlňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ zdôvodňovať isté (obyč. nesprávne) konanie, nesplnenie povinnosti z nejakého dôvodu: o. nevhodné správanie dieťaťa; o. svoje konanie, neúspechy; tým ho však nechcem o.; To všetko sú len zámienky, na základe ktorých sa chce ospravedlňovať sám pred sebou. [P. Jaroš]; Ako často si ospravedlňujeme nezáujem o deti práve únavou z práce či pracovnými povinnosťami. [KN 2002] 2. admin. (čo) ▶ uznávať dôvody nesplnenia istej povinnosti na základe hodnoverného vyjadrenia oprávnenej osoby: o. neprítomnosť žiaka na vyučovaní; o. neúčasť v práci 3. obyč. v zápore (koho, čo (čím)) ▶ byť dôvodom na prepáčenie, odpustenie: to vás nijako neospravedlňuje; používanie násilia proti nevinným ľuďom nemožno v žiadnom prípade o.; nedostatky sa v takomto prejave nedajú ospravedlňovať ničím □ neznalosť zákona neospravedlňuje nepoznanie zákona nezbavuje právnej zodpovednosti pri jeho porušení ▷ dok. ↗ ospravedlniť
ospravedlňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. (za čo) ▶ zdôvodňovať nesplnenie nejakej povinnosti al. svoju neprítomnosť: ospravedlňujem sa za svoju neúčasť; niektorí hráči sa ospravedlňovali z osobných dôvodov; pre chorobu lektora rušíme podujatie a ospravedlňujeme sa 2. (za čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ vyjadrovať dotknutej osobe ospravedlnenie, ľútosť nad svojím nenáležitým konaním: o. sa za svoje správanie, za spôsobené nepríjemnosti; nemusíš sa toľko o.; nemienim sa nikomu o.; hlboko sa vám ospravedlňujem; ospravedlňoval sa, že mešká; redakcia sa ospravedlňuje za nesprávne informácie; Prepáčte, asi som vás zdržal, – ospravedlňoval sa. [P. Jaroš]; Ak má pocit, že som mu nejakým spôsobom ublížil, tak sa mu za to z tohto miesta verejne ospravedlňujem. [VNK 2002] □ za vzniknuté meškanie sa ospravedlňujeme formulka pri meškaní vlakov ▷ dok. ↗ ospravedlniť sa
ospravedlňujúci -ca -ce príd. ▶ pociťujúci a vyjadrujúci ľútosť, snahu o dosiahnutie zmierenia, odpustenia: o. pohľad, hlas; ospravedlňujúce gesto; napísať o. list, email; Povie lámanou angličtinou, vyčarí ospravedlňujúci úsmev a pozýva nás k sebe na kávu. [P. Šulej] ▷ ↗ i ospravedlňovať
ospravedlniť, -í, -ia, rozk. -vedlň dok. (koho, čo) odôvodniť, vysvetliť nejaké konanie al. nevykonanie niečoho, čo sa malo vykonať: Dominika pokúšala sa Kristu ospravedlniť. (Urb.); o. svoje činy, konanie; Na titulnej strane akoby chcel ospravedlniť, prečo predstupuje s knižkou. (Škult.); neospravedlnené hodiny (v škole); (ne)ospravedlnená absencia (v práci); Ospravedlňte ma na chvíľu, (prosím) zdvorilostná formula, keď opúšťame nejakú spoločnosť;
nedok. ospravedlňovať, -uje, -ujú, zried. i ospravedĺňať, -a, -ajú
|| ospravedlniť sa vyjadriť ospravedlnenie (obyč. zdvorilostnou formulou), požiadať o prepáčenie: Ospravedlnil sa mu za bezočivosť. (Fel.) Žofa sa pred svokrou ospravedlní. (Heč.) Ja sa musím ospravedlniť pred svetom. (Vaj.);
nedok. ospravedlňovať sa
ospravedlňovať sa nedok. vyjadrovať ospravedlnenie a žiadať o prepáčenie: A uš še jim ospravedelňovaľi, že uš še ňebudu bic, no a tag už vecka hraľi (Brezina TRB)
ospravedlniť dk 1. čo vysvetliť, odôvodniť nej. konanie a dosiahnuť prepáčenie, zhovievavosť: richtar o dluhši vetči nepritomnosti (obyvateľov) znamost dosahnuvše, kdy se navrati, aby svu nepritomnost legitimoval hned a ospravedlnil, prinutiti povinen bude (VIEDEŇ 1782 CM); takého článkuv knihi potvrzeňí sa líbilo tisujevum. Kdo ním nazíval, bíval vichválen od ních, kdo ale ňé, teho písmá, kďe oni censori bívali, zrídka bívali ospravedlňené (BR 1785) schválené na vydanie 2. koho, čo nevziať na vedomie nej. priestupok, prepáčiť, odpustiť niekomu niečo: oklamanému bohatému mnozy su pomocnyci: Mluwíl wec pissnú a osprawedlnili ho (KB 1757); newďečnost wssak geho (kráľova) proti dobřezaslaužilému Huňadowi a stětj syna geho nemůže býti osprawedlněné (SH 1786) 3. náb (koho z čoho čím) z božej milosti odpustiť hriechy a zaradiť medzi spravodlivých: wirow Abraham osprawedlneni gest; osprawedlneni sucze z wiri pokog mame pred milim Panem Bohem W. (TC 1631); z dobrých skutkůw, a ne toliko z same wyrý cžlowěk osprawedlněn bywá (RW 1702); (Boh), ktery tehdy tebe ucžinil a stworil bez tebe, neosprawedlni a nespasy tebe bez tebe (SQ 1781); ospravedlňovať ndk 1. k 2: wira, mug mili dobri cžlowecže, priczina gest dobrich skutkow, wira prwni misto drži, ktera nas osprawedlnuge (TC 1631); aby winnj bily odsuczowanj, newinnj osprawedlnowanj (KoB 1666); kdo osprawedlňuge bezbóžného a kdo odsúďuge sprawedliwého, obadwa su osskliwy u Pána (KB 1757); gakowe (postupovanie) bjlo farizeuw a zakonikuw, kterižto ginich wssech potupowalj, sebe pak samich osprawedlnowalj (CS 18. st) 2. k 3: on sam (Kristus) gest dobri pastir, kteri dussy swu položil za owcze swe, kteri nas osprawedlnuge w križi (TC 1631); ga sem, prawi (Ježiš), ktery zmazugem neprawosti a hrichi, ktery osprawedlnugem hriessnika odpusstegice mu wssetki geho zle učinki pre meno me (MS 1758); Pan z konce žiwota gedneho kazdeho anebo osprawedlnuge, aneb do zatraceni posila (MK 18. st) 3. spravodlivo rozhodovať: iustifico: osprawedlnugem, sprawedlnost činjm (KS 1763); ospravedlniť sa dk požiadať o prepáčenie, o odpustenie: gsy-ly člowek sprawedliwj, osprawedln se gesste (SP 1696); chcegú sa oni (Aristoteles, Seneka, Cicero) ništméňég wšenásobňe osprawedlniťi, zbíragú wšemožné dúwodi, že swaté Starího zákona Písmo každú úžeru nekarhá (BN 1790); x. pren myly Nikodeme, nemužess se ze zakona božjho osprawedlnytj (CS 18. st) boží zákon platí aj pre teba; ospravedlňovať sa ndk 1. žiadať o prepáčenie, o odpustenie Costerus: učitel rymsky, s tegto odpowedy Krista Pana chce proukazatj, že krestane magi se osprawedlnowatj pred Bohem netoliko s wjrj, ale y se skutkuw swjch (CS 18. st) 2. stávať sa spravodlivejším: kdo gest sprawedliwy, nech sa osprawedlňuge gésste, y kdo gest swaty, nech sa poswecuge gésste (KB 1756); proto neosprawedlnugme se samj, ale poznawegme se takowjmj bitj (CS 18. st)