osobnosť -i ž.
1. človek s vyhranenými duš. vlastnosťami, individualita; súhrn takýchto vlastností: je to (silná) o., ovláda celý kolektív; čaro jej o-i
2. jednotlivec s významným postavením v spoloč., polit., ved. ap. sfére: významné o-i našej histórie zjavy, postavy; úloha o-i, kult o-i;
osobnostný príd.: o. prínos;
osobnostne prísl.
osobnostný -ná -né príd.
osobnostný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s osobnosťou človeka; vzťahujúci sa na duševné vlastnosti jednotlivca: o. vývin; o. rast, rozvoj žiakov; osobnostná zrelosť; osobnostné črty; osobnostné charakteristiky učiteľa; posúdiť osobnostné predpoklady uchádzačov o dané zamestnanie; oceniť výrazný o. vklad; formovať sa odborne aj po osobnostnej stránke; v extrémnych podmienkach sa najlepšie preverujú osobnostné kvality ▷ práv. osobnostné právo právo spojené s prospechom výlučne osobnej povahy, napr. právo na život; osobnostné právo autora neprevoditeľné právo spojené s osobou autora; psych. osobnostné testy psychologické testy využívané pri určovaní typu osobnosti, charakteru, povahy, vlastností človeka
osobnosť1, -ti ž.
1. človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami, kvalitami, individualita: ľudská o.; sila osobnosti; rozvitá, silná o.;
filoz., psych. duševné založenie osoby ako súhrn typických vlastností pre človeka, charakter;
2. človek, jedinec v istom smere vynikajúci, pre ľudskú spoločnosť niečo znamenajúci, dosahujúci významné postavenie: vynikajúca, známa, významná, význačná o., vedúca o.; úloha o-i (v dejinách); kult o.;
osobnostný príd. k 1: o-é črty, prvky; svojský, osobnostný tón (Mráz);