osobnosť1 ž osamotené, odľahlé miesto, samota: ab arbitris remotus locus: osobnost; solitudo: pustatina, pússť, samotnost, osobnost (KS 1763)
osobnosť2 ž
1. telesná podstata, podoba nej. bytosti: wermež w Boha gedného, Otce nebeského, w božstwý nerozďilneho, na nás láskawého, gemu žádna osobnost nemůž se prypsaťj, aňj wsselyká mudrost nemůž obsáhnúťj (CC 1655); wiermež w Boha gedneho, Otce nebeskeho, w božstwj nerozdjlneho, na nas laskaweho, gemuž žadna osobnost nemuž se pripsati, neb ho wsselika maudrost nemuž obsahnuti (Pie 18. st); co mame zachowatj protj fotinianom, kteri geho (Kristovo) bostwj a osobnost popiragj (CS 18. st)
2. jednotlivec so spoločenským a politickým postavením, význačná osoba: (Absolon) bil bezbozny a nedobry sin, ponewač zrebelowal proti otcy swemu a netoliko (o) osobnost kralowsku, ale ag o ziwot otca sweho Dawida priprawil (SPr 1783) o majestát