osožný príd. kt. prináša osoh, prospešný, užitočný: je to o-á vec;
osožne prísl.;
osožnosť -i ž.
osožnosť -ti ž.
osožnosť -ti ž. (i pre koho, pre čo) ▶ vlastnosť al. charakter toho, čo prináša osoh, úžitok; syn. prospešnosť, užitočnosť; op. neosožnosť: o. informácií, poistenia; kúpou kalendára prispejete k získaniu pocitu osožnosti klientov zariadenia; Sprotivila sa mi záplava slov od ľudí, ktorých osožnosť pre spoločnosť sa rovnala nule. [L. Ťažký]; Teoretizovanie vo filozofii k ničomu nevedie. Účinnosť každého myslenia sa meria praxou, osožnosťou pre praktický život. [A. Hykisch]; Nebola by som tu ani minútu, keby som neverila v osožnosť svojej práce. [NS 2008]
hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravy • osožnosť • prospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia
2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnoty • majetok: hromada peňazí a iného majetku • kapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálom • zastar. veličina
3. p. cena 1 4. p. význam 2
osožnosť p. hodnota 1
osožný príd. prinášajúci osoh, úžitok, užitočný: o-á práca, o-á vec, o-é priateľstvo; o. dážď (Gab.); viac škodlivý ako o.; byť niekomu o.; vec, ktorá nič osožného neprinesie (Al.);
osožnosť, -ti ž.