osočovanie -nia -ní s.
osočovanie -nia -ní s. ▶ úmyselné šírenie klamstiev, nepravdivých al. polopravdivých informácií o niekom, o niečom s cieľom poškodiť jeho dobré meno: zlomyseľné o.; vzájomné o.; byť, stať sa terčom osočovania; znášať potupné o.; to je lož a hrubé o. mojej osoby!; byť obvinený z verejného osočovania; nereagovať na o.; dokázať neopodstatnenosť všetkých osočovaní ▷ ↗ i osočovať
osočovanie s nepravdivé, krivé obviňovanie, očierňovanie: abychom bližnimu swému pomlauwánijm, osočowanijm nesskodili (BK 1581); sudce anyž darmy pohubenj, zlu wuly ssibalskjm zradcuw osoczowanjm zachwacenj nech rozsudcuge (KoB 1666)