osnovateľ -a mn. -ia m. kniž.
1. kto niečo (zlé) (z)osnoval: o. vojny, zločinu
2. zakladateľ: o. podniku;
osnovateľka -y -liek ž.
osnovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
osnovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. kniž. 1. ▶ kto dal podnet na vykonanie niečoho, kto prichystal niekomu niečo obyč. zlé, kto niečo zlé osnoval; syn. strojca: o. vzbury, atentátu; osnovatelia vojen, bombových, teroristických útokov 2. ▶ kto dal základ vzniku niečoho, pôvodca, iniciátor: o. spisovného jazyka, Martinskej deklarácie; bol hlavným osnovateľom a podporovateľom týchto rozhodnutí ▷ osnovateľka -ky -liek ž.: o. projektu; Zostavovateľky uvedenej bibliografie boli aj osnovateľkami spomínanej výstavy. [Sko 1985]
osnovateľ p. pôvodca 1
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
osnovateľ, -a, mn. č. -lia m. kniž. kto niečo osnoval, organizátor, pôvodca