osmanský -ká -ké príd.
osmanský -ká -ké príd. ⟨VM⟩ ▶ súvisiaci so štátnym útvarom rozprestierajúcim sa pri Stredozemnom mori od 14. do začiatku 20. stor. (podľa jeho zakladateľa Osmana I.); súvisiaci s Osmanmi, obyvateľmi tohto štátu, turecký: o. sultán; osmanskí Turci; osmanská expanzia na Slovensku; osmanské výboje; pamiatky osmanskej architektúry na Balkáne; spisovný turecký jazyk je priamym pokračovaním osmanskej turečtiny; Osmanské vojsko obsadilo Budín a tiahlo na Viedeň. [P. Dvořák] ▷ hist. Osmanská ríša jeden z najväčších a najmocnejších štátov rozprestierajúci sa v oblasti Malej Ázie, Balkánskeho polostrova, Blízkeho východu a Stredného východu, Čiernomoria a severnej Afriky a vládnuci značnej časti strednej a východnej Európy (v r. 1299 – 1922)
Osman, -a m. zastar. názov Turka (pochádza od Osmana I., zakladateľa tureckej ríše), Turek;
osmanský príd. turecký: hist. o-á ríša; o-á káva (Sládk.)