oslovenie -nia -ní s.
oslovenie -nia -ní s. ▶ meno, titul, ktorým sa v reči na niekoho obraciame: zdvorilé, vhodné o.; dôverné, familiárne, formálne o.; používať zdvorilostné oslovenia; vyhýbať sa priamemu osloveniu; zvyknúť si na o. pán učiteľ; list sa začína oslovením; o. milostivá pani vyšlo z módy; Muž na oslovenie vôbec nezareagoval. [S. Lavrík] ▷ ↗ i osloviť
oslovenie pomenovanie, ktorým sa v reči na niekoho obraciame • apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. veci, obyč. v básni): básnické oslovenie, básnická apostrofa; apostrofa Tatier
oslovenie, -ia str. príslušné pomenovanie, meno, titul, ktorým sa v reči obraciame na niekoho: na toto oslovenie reagujú všetci vysokoškoláci (Jes.);
poet. prostriedok básnickej reči, ktorým básnik oslovuje vec al. osobu
oslovenie [-í] s 1. vyzvanie, výzva: gakry (!) pansky na lowce, gestli by se na osloweny nestawj (!), pro swu bezpečnost slobodne streliti muže (PONIKY 1786) 2. ohlásenie sa, lichotenie: insinuatio: oslowenj, ohlassowánj (KS 1763) 3. potvrdenie, potvrdenka: kderyz geden swe wlastni zbozi rozpogiczy anebo zalozy anebo schowati da wedle osloweni aneb bez osloweni (ŽK 1473)