osloboditeľ -a mn. -ia m. kto sa zaslúžil o oslobodenie: o. národov, vďaka o-om;
osloboditeľka -y -liek ž.;
osloboditeľský príd.: o. zápas
osloboditeľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
osloboditeľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto niekoho, niečo oslobodil, pričinil sa o slobodu, samostatnosť niekoho, niečoho: o. národa; uctiť si pamiatku padlých osloboditeľov; položiť vence k pamätníku osloboditeľov; protestantskí teológovia vnímali sv. Pavla ako osloboditeľa kresťanstva z pút judaizmu; Ako ho dievčina spoznala, naraz ho objala: – Tu si, môj osloboditeľ! [P. Glocko] ▷ osloboditeľka -ky -liek ž.: krásna pani sa stane mojou osloboditeľkou
osloboditeľ p. vysloboditeľ
vysloboditeľ kto sa zaslúžil o vyslobodenie • osloboditeľ: vysloboditeľ, osloboditeľ národov • kniž.: vykupiteľ • spasiteľ (kto prináša vykúpenie, spásu; náb. o Kristovi): stal sa vykupiteľom zajatcov; náb. Vykupiteľ, Spasiteľ sveta • kniž.: liberátor • mesiáš
p. aj záchranca
záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národa • osloboditeľ • vysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národov • kniž.: vykupiteľ • spasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobných • záchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani
osloboditeľ, -a, mn. č. -lia m. kto niekoho al. niečo oslobodil, kto prispel k solobodeniu niekoho al. niečoho: sovietski o-ia; náš o. — Sovietsky sväz;
osloboditeľka, -y, -liek ž.: Sovietska armáda osloboditeľka;
osloboditeľský príd. kniž. oslobodzovací: o. boj (Štítn.); o-á myšlienka (Bod.); vlastné osloboditeľské sily ľudu (Brez.)
osloboditeľ m kto niekoho oslobodil, kto sa zaslúžil o oslobodenie niekoho: liberator: wysloboditel, osloboditel; manumissor: prepústitel, wysloboditel, osloboditel (KS 1763); Pán, potwrzenj mé a útočyssťo mé y osloboditel múg (BlR 18. st); eliberator: osloboditel (LD 18. st); -kyňa ž: pod Marie, matky boskeg plasstem utočisste a obarnu wassu hledagte, tegto osloboditelkini wasseg ruku wassu podagte (MS 1749)