oslobodenie -nia s.
oslobodenie -nia s. 1. (i spod čoho; z čoho; od koho, od čoho) ▶ odstránenie neslobody, útlaku jednotlivca al. skupiny, územia vojenskými, politickými prostriedkami, vyjednávaním a pod.: o. Bratislavy, Slovenska; o. Európy od nacizmu, fašizmu; o. unesených, rukojemníkov; o. koncentračných táborov; o. Židov z babylonského zajatia; o. mesta spod tureckej nadvlády; o. krajiny od okupantov; o. ľudu spod feudálneho útlaku; boj za národné o.; hnutie za o. žien; socha sa stala symbolom oslobodenia 2. i práv. (i spod čoho; z čoho; od čoho) ▶ zbavenie viny a prepustenie na slobodu: žiadať o. spod obžaloby, od obžaloby; dosiahnuť o. politických väzňov; vyšetrovanie sa skončilo oslobodením z obvinenia 3. i práv., ekon. (i od čoho) ▶ zmenšenie al. zrušenie povinnosti: o. od telesnej výchovy; o. od školného; čiastočné, úplné o. od dane, cla, od súdnych poplatkov; o. od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach; mať nárok na o. od platenia poistného 4. (i z čoho; od čoho) ▶ vymanenie z niečoho obmedzujúceho, zväzujúceho; nadobudnutie slobody v konaní, cítení, myslení: fyzické, duševné o.; vnútorné o. a uzdravenie človeka; o. z pút konvenčnosti; o. zo závislosti od alkoholu; o. od pripútanosti k veciam; o. myslenia od predsudkov; modlitba za o. od zlého; teológia oslobodenia teologický smer, ktorý vznikol v 70. rokoch 20. stor. v Latinskej Amerike, aplikujúci princípy viery na miestne sociálne pomery a hľadajúci spravodlivé riešenia ▷ ↗ i oslobodiť
oslobodenie s. 1. zbavenie sa nadvlády, vymanenie, vyslobodenie: Bolo to po oslobodzení štiricátom pátóm (Myslenice MOD) 2. zbavenie sa niečoho zaťažujúceho, napr. (nepríjemnej) povinnosti: Nuž mi Žofa vrävela, že som sa mala prihovoriť, že to hľädá osloboďeňa̋, aľe ja̋ so_mala ukrutní strach (Mokraď DK)
oslobodenie [osl-, osv-; -de-, -(d)ze-; -ie, -í] s 1. zbavenie nej. povinnosti al. nej. príťaže, trestu: žena kananeyska doslahla oslobozeni od diabelstwi dczerky sweg (TC 1631); vindicta: služebného oslobozeňa spúsob (KS 1763); u slavné stolici ponižene prosime a instujeme milostivu rezolucii strany osvobozeni našich pastiruv obecnych (OČOVÁ 1789) 2. cirk (o hriechoch) odpustenie (na základe pokánia) prostredníctvom kňazského rozhrešenia: gestlize wi s praweho srdcze a s praweg wiery želiete a litugete nad hřychy wassimi a od njch oslobozeny žadate (BAg 1585); purgatio: oslobozeni seba od ňegakého hrjchu (KS 1763); musýme po dosaženém kňezském oswobozenj swatau swátost oltářnj přigjmati (WK 1779) 3. vyslobodenie; záchrana; spása: nic posskwrneneho tam (do neba) newegde: ne take w pekle (:neb odtud neni wice oslobodenj:), techdi w očisci, w miste mezy nebem a peklem (DuR 1719); Pán gest oswetlenj mé a oslobozenj mé, koho se bát budem? (KB 1757); zdaliss za malo budess sobe wažit to oslobodzeni, to tak welike dobrodeni? (MS 1758); (baša) píchnúc koňa v behu své hledal oslobozeňí (BR 1785) 4. práv (o majetku) pustenie, uvoľnenie niečoho zo svojho vlastníctva do vlastníctva al. dočasnej držby nej. osoby: ga ku oslobodeni osoznegsseg cgastki statku meho wizdwihla som od Jeho Milosti pana brata Balazi Gabora a do geho manzelki dwesto triczat rimskich zlatich (VRBOVÉ 1689) 5. opätovné získanie založeného majetku: Dorota, sestra mladssy, wedle spusobu a obyčege podhorskeho prawa zadala rozadwky a oslobodzeny teg gisteg sstartky (TRSTÍN 1645) 6. dovolenie, súhlas: wye-ly swedek, že by zwiss doloženy Elias Sebesstan bez oslobodenya, ano y bez chiru a wedomya pana Revay Mihala na hoffierstwo wranowske tu zde w dedine Belleg biwatj se prestehowal (BELÁ 1716)