oslepujúci príd. kt. oslepuje: o-a žiara; o-a krása;
oslepujúco prísl.
oslepujúco prísl. 1. ▶ vplyvom silného svetla, jasu (dočasne) zbavujúc schopnosti vidieť: slnko o. svietilo; sneh o. žiaril; lúče slnka sa o. odrážali od hladiny jazera; Nad horami sa znova oslepujúco zablyslo. [S. Lavrík] 2. expr. ▶ majúc nejakú vlastnosť vo veľkej miere, veľmi; oplývajúc niečím neobyčajným, podmanivo: o. biela farba; o. svetlý priestor; bola o. krásna
oslepujúci, -a, -e príd. zbavujúci schopnosti vidieť, spôsobujúci oslepenie: o-e svetlo, o. blesk, o-a žiara;