osláviť -i dok.
1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo; o. príchod vierozvestov
2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;
nedok. oslavovať
oslavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
osláviť -vi -via osláv! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ usporiadať oslavu, súkromné, v užšom kruhu zorganizované posedenie al. stretnutie pozvaných hostí pri istej príležitosti spojené s pohostením a so zábavou; dožiť sa významného životného jubilea; dovŕšiť istý vek: o. svoje narodeniny; o. päťdesiatku; o. zlatú svadbu v kruhu rodiny; nedávno oslávila významné, okrúhle životné jubileum; kedy oslávime Jozefa?; v marci oslávi 80 rokov života 2. (čo (čím)) ▶ uctiť, pripomenúť si slávnosťou nejakú (celospoločenskú) udalosť, výročie (pamätnej) udalosti al. vzniku inštitúcie: o. majstrovský titul; o. postup do finále; amatérsky divadelný súbor nedávno oslávil sto rokov existencie; kde oslávite Silvestra?; Napokon každý úspech sa najlepšie oslávi prácou. [J. Lenčo] 3. (koho, čo (čím)) ▶ prejaviť vrcholné uznanie, vzdať chválu, zahrnúť slávou: o. prácu, dobrú vôľu, obetavosť; spevom, svojím životom o. Boha; piesňami oslávili život vinohradníkov a roľníkov; Oslávil takto [písaním povestí] našich predkov, ukázal ich ťažký život, ale aj nesmiernu húževnatosť. [Sln 1974]; pren. kvety kvitnú, aby oslávili svoju krásu [J. Buzássy] ▷ nedok. ↗ oslavovať
oslavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ robiť oslavu, súkromné, v užšom kruhu zorganizované posedenie al. stretnutie pozvaných hostí pri istej príležitosti, spojené s pohostením a so zábavou: o. narodeniny, meniny; o. Jána; o. okrúhle výročie; o. v úzkom kruhu, s priateľmi, vo veľkom štýle; v našej rodine sa stále niečo oslavovalo 2. (čo (čím)) ▶ pripomínať si slávnosťou nejakú (celospoločenskú) udalosť, výročie (pamätnej) udalosti al. vzniku inštitúcie; prežívať niečo ako významný úspech: o. storočnicu klubu; o. Vianoce v kruhu rodiny; o. víťazstvo šampanským; nebolo čo o.; fanúšikovia búrlivo oslavovali titul majstrov sveta; dnes oslavujú svoj sviatok deti; ako zvyknete o. príchod Nového roka?; V druhú májovú nedeľu už tradične oslavujeme Deň matiek. [VNK 2002] 3. (koho, čo (čím)) ▶ prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou, chválou: o. vlasť; o. hrdinov, hrdinské činy; spoločne o. Boha; v literatúre sa vždy oslavovalo priateľstvo ako niečo vzácne a dôležité; bol oslavovaný i zatracovaný zároveň; Veľká noc je sviatok, keď veriaci oslavujú víťazstvo života nad smrťou ▷ dok. ↗ osláviť
básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom kraji • hovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie
2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievať • ospevovať • nadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbou • vychvaľovať • zvelebovať • velebiť • oslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy
3. p. vymýšľať
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvo • jubilovať (prežívať významné výročie): herec jubiluje • svätiť • zasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice
2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujú • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať • apoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosť • ospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný kraj • fraz. stavať na piedestál • vychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkov • kniž.: spievať • básniť: spieva, básni o rodnom kraji • obyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)
svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovať • posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo • požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov • vysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza
2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovať • sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny • uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela
3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky
velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom
osláviť, -i, -ia dok.
1. (čo) urobiť oslavu, slávnosť, uctiť si niekoho al. niečo slávnosťou, oslavou; pripomenúť si niečo slávnosťou, najmä výročie niečoho al. niekoho: o. pamiatku niekoho; o. narodeniny; o. Veľkú noc; o. výročie oslobodenia; o. víťazstvo;
2. (koho, čo) urobiť slávnym, získať slávu niekomu al. niečomu, vychváliť: Sláva len slávnych oslávi. (Sládk.); spracovať výjav zo slovenskej dediny a tak ju osláviť (Al.); sľub budúceho oslávenia ich hrobov (Jes-á)
● hovor. arch. (pán) boh ho (ju) oslávi, nech ho (ju) (pán) boh oslávi! formula pri spomenutí blízkej zomretej osoby (u veriacich);
nedok. oslavovať, -uje, -ujú
|| osláviť sa zastar. stať sa slávnym, získať si slávu, presláviť sa: S ňou sa tiež (Slovák slovenčinou) oslávi a dožije časov lepších. (Štúr) Národ slovenský po páde Veľkej Moravy mozolil a predsa chudobnel, bohatieril a neoslávil sa. (Vaj.)
osláviť dk 1. koho (čo s čím) urobiť slávnym, presláviť niekoho, niečo: wogacy, ktery za wlast umrely, oslawenj bjvagj (KoB 1666); try hory w zemy Izrahelskeg za onoho cžasu Kristus Pan s pritomnostiu swu oslawil (KT 1753); glorificare: osláwiti (PD 18. st) 2. náb koho (o Kristovi a svätých) zahrnúť nebeskou slávou, zvelebovať: sesztz a trittzetz hodini ból (Kristus) v hrobe pohrebeni a potom oszláveni jeszt, od Ottza zbudzeni (HPS 1752); oslawil ho (sv. Vendelína) Pan Buh pred lidmy, abj o geho swatem, prikladnem žiwotie wedielj (KT 1753); oszláveni a pochválení budz Buh Otetz, pán nyeba i seme (AgR 1758) 3. koho, čo (čím) preukázať poctu niekomu al. niečomu, zahrnúť poctami, poctiť niekoho al. niečo: kdo chce sám swu dussu spasiť, dobre čini syce, kdo y iných chce osláwit, má dobreho wice (GV 1755); neobetowal sy my sskópca, zapálnég obeti twég, a z obetami twyma neóslawil sy mňa (KB 1757); s takúto chwalorečy geho (kňazov) pohreb osláwen byl (PeP 1770); oslaw ruku twu a rame prawe, at bj wjprawowanj bily dywne wecj twe (CS 18. st) 4. koho, čo náb (o tele) vzkriesením pripraviť pre večný život v kráľovstve božom: Jezv Kryste, slawný králi, deg ať tebe twůg lid chwálý, gehožs nadegi obnowyl, kďyž wstana telo osláwil (CC 1655); neb gest (prorok Dávid) we mne duffal, wiswobodym geho, wiprostym geho a oslawime geho (SK 1697); dussu mogu Bohu Otcy oddawam silne werjce, že pry wskrissenj buducem oslawena bude (BYSTRIČKA 1736); takowj, kterj wice se w boskich cwicj wecech, od Krista biwa oslawenj w nebesich (Káz 18. st); oslavovať ndk 1. k 2: o, degž, by ťe oslawowali wssudy wssech lidý stawowé (CC 1655); lidě oslawowati magj Otce nebeskeho, že gsau podobnj učinenj Synu geho (SP 1696); zase ženich Boha sweho gest zwelebowal a oslawowal (PoP 1723-24); oszlavovani, chvaleni a zvelebeni budz, Bose Ottse, za tvoju velikú milosztz (AgR 1758) 2. k 3: prwé nežly sa podrobuge srdco čloweka, nadúwá sa a prwé než sa oslawuge, ponižuge sa (KB 1757); tak znáhlá se oslawuge, gak znáhlá očissteny byl ten malomocny (BlR 18. st) 3. koho čím ozdobovať sa, pýšiť sa niečím: Sapor, weliky monarcha persky, kdiž bi bil k cisarowy Konstantinowy Welikemu lyst pisal, tymto gmenem aneb titulem sobe honosil a oslawowal (MS 1758); oslavúvať frekv k 2: glorificare: oslawúwati (PD 18. st)
oslavovať p. osláviť