oslavný príd. určený na oslavovanie, oslavujúci: o. prejav;
oslavne prísl.;
oslavnosť -i ž.
oslavný -ná -né 2. st. -nejší príd.
oslavný -ná -né príd. 1. ▶ majúci znaky oslavy, slávnostný; súvisiaci s oslavou, oslavami; určený na oslavovanie niekoho, niečoho: o. charakter stretnutia; o. výbor; pyrotechnika na oslavné účely; zúčastniť sa na oslavnom pochode; vládne tu oslavná atmosféra, nálada; podujatie sa nieslo v oslavnom duchu; zazneli oslavné fanfáry, salvy 2. 2. st. -nejší ▶ naplnený nadšenými slovnými prejavmi uznania: oslavná báseň, pieseň; oslavné, ďakovné reči; transparenty s oslavnými nápismi, heslami; predniesť o. prejav; zaspievať o. hymnus; pretekali sa, kto zloží oslavnejšiu ódu
oslavný ktorý je naplnený prejavmi vrcholného uznania, ktorý je určený na oslavovanie niekoho al. niečoho (op. hanobný) • menej časté chválospevný: oslavná, chválospevná reč na počesť jubilanta • kniž.: ódický • hymnický • panegyrický (obyč. o slovnom prejave; veľmi oslavný, velebiaci): ódická, hymnická báseň; panegyrické verše • zvelebujúci • kniž. glorifikujúci
slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry
oslavný príd. slúžiaci na oslavu, určený na oslavovanie, oslavujúci: o-á reč; o. článok; o-á báseň;
oslavnosť, -ti ž.
oslavný príd kt. používa vážnosť, úctu, vážený, ctený: glorificatus: osláwný, osláwený (PD 18. st); -osť ž stav vyvolávajúci úctu a obdiv, sláva: glorificatio: oslawnost (PD 18. st)