Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oslabiť dok. urobiť slabším, slabým, zoslabiť, op. zosilniť: choroba o-la organizmus; o. význam, účinok niečoho, o. moc; o-ené mužstvo nekompletné; o-enie súpera;

nedok. oslabovať

// oslabiť sa (z)oslabnúť, op. zosilnieť: o-enie organizmu; fin. kurz koruny sa o-l, koruna sa o-la;

nedok. oslabovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oslabovať ‑uje ‑ujú nedok.; oslabovať sa

oslabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok.


oslabovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa nedok.

oslabiť -bí -bia oslab! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (koho, čo) ▶ urobiť niekoho, niečo slabým, slabším zbavením sily, opory a pod.: o. dominantné postavenie firmy na trhu; živočíšne tuky v strave oslabia cievny systém; stranu oslabili vnútorné rozpory; chrípka ho oslabila; vylúčenie útočníka domácich oslabilo; Zlo žije bok po boku s dobrom. Zosilnenie jedného znamená oslabenie druhého. [Rb 1986]
2. (čo) ▶ urobiť miernejším, menším, menej intenzívnym; urobiť miernejším, znesiteľnejším v prejave, zmierniť: tlak okolia niekedy oslabí záujem dieťaťa o učenie; pokles meny oslabil kúpnu silu obyvateľstva; ak nedodržíte odporúčania lekára, oslabíte účinok lieku; vojny oslabili rozkvet mesta; Talianska renesancia oslabila vplyv cirkvi. [Sme 2010]
3. i oslabiť sa1 ekon., fin. ▶ stratiť na hodnote, na cene; poľaviť v raste, oslabnúť; op. posilniť: americký dolár voči euru prudko oslabil; spoločná európska mena sa včera oslabila oproti jenu; akciové fondy oslabili v priemere o 2‚1 percenta; aj keď sa kurz oslabí, na cenách tovarov to okamžite nevidíme; hospodárska výkonnosť krajiny sa výrazne oslabila klesla
nedok.oslabovať, k 3 i oslabovať sa


oslabiť sa2 -bí sa -bia sa -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. ▶ stať sa miernejším, miernym, menším, menej intenzívnym; stať sa znesiteľnejším v prejave, zmierniť sa, zoslabnúť: pozícia vodcu sa oslabila; chrípková epidémia sa už mierne oslabila; oslabil sa záujem klientov o pôžičky; Na tejto ceste sa však neoslabila jej láska, ale naopak, upevnila sa a ďalej rozvinula. [J. Letz]nedok.oslabovať sa


oslabnúť -bne -bnú -bol -bla -bnúc -bnutý -bnutie dok. 1. ▶ stať sa slabým, slabším, menej pevným vplyvom nedostatku sily, stratou opory a pod., zoslabiť sa, zoslabnúť: varovali ma, že po ožarovaniach oslabnem; sluch, zrak mu veľmi oslabol; nohy jej oslabli; dať ľuďom do žalúdka niečo teplé, aby neoslabli, nepochoreli [K. Jarunková]; Nabral som si veľa práce, a tak sa mi stalo, že organizmus oslabol. [Sme 2010]
2. ▶ stať sa miernejším, miernym, menším, menej intenzívnym; stať sa znesiteľnejším, oslabiť sa2, zmierniť sa: rast cien nových bytov by mal o.; keď odpor vzbúrencov oslabne, obnoví sa poriadok a zákonnosť; Našťastie, dážď už trochu oslabol a na pár sekúnd vykukne spoza hustých mrakov aj zubaté slnko. [M. Ondrejka]
3. ekon., fin. ▶ stratiť na hodnote, na cene; poľaviť v raste, oslabiť, oslabiť sa1; op. posilniť: jen mierne oslabol; akcie počas piatkového obchodovania oslabli
nedok.oslabovať


oslabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ uberať, znižovať fyzickú al. duševnú výkonnosť, robiť slabým: stres oslabuje imunitný systém človeka; korupčné kauzy oslabujú pozíciu vlády; nezamestnanosť oslabuje pocit vlastnej hodnoty; v posledných rokoch ho oslabovala choroba a pokročilý vek
2. (čo) ▶ robiť miernejším, menším, menej intenzívnym; znižovať vplyv, obyč. negatívny, zmierňovať: liek oslabuje účinky škodlivých látok v tele; nedemokratický režim v krajine oslaboval postavenie žien; [Topole] dvíhajú vetry, oslabujú ich a tak pomáhajú aj roľníkovi tohto kraja. [Sln 1972]
3. i oslabovať sa1 ekon., fin. ▶ strácať na hodnote, na cene; poľavovať v raste; op. posilňovať: domáca mena sa bude skôr o.; euro sa oslabuje; americký dolár oslaboval v priebehu celého dňa; ekonomika krajiny prudko oslabovala; spotrebiteľský dopyt sa v tomto roku oslabuje
dok.oslabiť, k 3 i oslabnúť, oslabiť sa1


oslabovať sa2 -buje sa -bujú sa -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa nedok. ▶ stávať sa miernejším, menším, menej intenzívnym; stávať sa znesiteľnejším, slabnúť, zmierňovať sa: magnetické pole Zeme sa výrazne oslabuje; Dívali sa, ako ručička tlaku [v kotle] klesá, reakcia sa postupne oslabuje, až celkom zastala. [A. Baláž]; Politické napätie v regióne sa totiž oslabuje a krajiny dosahujú pokrok. [HN 2003]dok.oslabiť sa2


oslabujúci -ca -ce príd. ekon., fin. ▶ (obyč. o peňažnej mene) ktorý stráca na sile, intenzite, hodnote, slabnúci; op. posilňujúci: o. dolár, jen; oslabujúca mena; Oslabujúce euro časom zohrá ako stimul exportu významnú úlohu. [HN 2008] ▷ ↗ i oslabovať

mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


namáhať 1. spôsobovať námahu • unavovaťvyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpávavysiľovaťzaťažovaťoslabovaťzoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje teloexpr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko!

2. privádzať do intenzívnej činnosti • napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozogexpr. nadrapovaťhovor. túrovaťhovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškouhovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči


tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oslabiť, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť slabým, slabším, ubrať síl, posíl a iných opôr: o. účinok niečoho, o. záujem niekoho; o. priateľstvo; (staroba) oslabí i ducha (Kuk.); oslabenie organizmu; oslabenie kapitalizmu, oslabenie politickej moci; šport. oslabenie súpera; lek. oslabené dýchanie; šport. oslabené mužstvo ktorému chýba v hre jeden al. viacerí hráči;

nedok. oslabovať, -uje, -ujú

|| oslabiť sa stať sa slabým, slabším, zoslabiť sa;

nedok. oslabovať sa


oslabovať, oslabovať sa p. oslabiť

oslabovať nedok. spôsobovať oslabenie, robiť slabším, uberať silu: Ňesmié ju moc silnú piť, lebo ona že oslabuje nervi (Chocholná TRČ)

oslabiť dk
1. koho, čo (s čím) urobiť slabým al. slabším; zmenšiť silu, intenzitu niečoho: nekonečna maudrost Boha žiweho od prwopočatku obyčeg mela kacyrstwa gedno skrz druhe oslabyť a pod nohy cyrkwy wrhnut (PP 1734); hostem comminuere: neprjtele oslabiti (WU 1750); dopusti na nych (na nepriateľské vojsko) strach a oslab smelost syli geych (KB 1757);
x. pren refrigerare testem: swedka oslabiti (KS 1763) znížiť, spochybniť vierohodnosť svedectva
2. čo uvoľniť, povoliť niečo: kussa gest wyc gak strpuge natáhnutá, kterú gestli neoslabyss, wisse nazdány rozlomuge sa (PT 1778)
F. když se tedy potom Rumáni vkázali, tak se král s nimi potýkal, že docela poraženi byli, k čemu y weliký přjwal Vhrů dopomohl, který lučisstě rumánské oslabil (SH 1786) zoslabil údernú silu; -ovať ndk
1. k 1: prosyme, aby bol zabity člowek ténto, nebo z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1756); febris depascitur artus: zymnica oslabuge údi; oculos hebetat allium: česňek oslabuge očj čloweka (KS 1763); posteni silu nam odgjma a nasse kolena tak oslabuge, že sotwa giž stati môžeme (BlR 18. st)
2. k 2: rúmancžek obloženym swym žily natažene popausstj a oslabuge, twrdosti obmekčuge (MT 17. st)
3. (o práve) znižovať platnosť: obrogare legi: práwo oslabowati, russyti, ukrátiti (KS 1763)
4. robiť tenším, stenčovať: tenuo: tenčjm, tenssym, slabjm, oslabugem, meňssym, umeňssugem (KS 1763); oslabiť sa dk
1. stať sa slabým al. slabším, zoslabnúť: deficere viribus: oslabiti se (KS 1763); aby se (baran) darmo neoslabil, musý až do času skoku od owec oddelený býti (VOv 1779)
2. spôsobiť si únavu, unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: elassescere: zunowati se, oslabiti se (KS 1763); oslabovať sa ndk
1. k 1: labasco: oslabugem se, počjnám se oslabowat, upadám; elanqveo: uwadám, oslabugem se, zle se mám (KS 1763)
2. stávať sa menej pevným, uvolňovať sa: spogeni ledwin (od ľaku) oslabowalo se a koleno o koleno se tluklo (MK 18. st)
3. stenčovať sa: attenuor: oslabugem sa, umeňssugem sa (KS 1763)
4. (o mesiaci) vstupovať do poslednej štvrte: luna deficit: mesyc se oslabuge (KS 1763) ubúda


oslabovať, oslabovať sa p. oslabiť

oslabowať oslabowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

oslabovať: →speex →vorbis
a oslabuje ich schopnosť et sape la capacité
finančná situácia oslabuje potenciál situation financière fragilise le potentiel
hospodársku súťaž a oslabuje la concurrence et affaiblit
ktoré oslabujú imunitný systém qui inhibent le système immunitaire
ktorý oslabuje dôveru investorov qui sape la confiance des investisseurs
situácia, ktorá oslabuje mnohé situation, qui fragilise de nombreuses
týchto skutočností značne oslabuje ces faits affaiblit considérablement
vo všeobecnosti oslabujú výhody amoindrissent généralement les avantages
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu