Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

oslabiť dok. urobiť slabším, slabým, zoslabiť, op. zosilniť: choroba o-la organizmus; o. význam, účinok niečoho, o. moc; o-ené mužstvo nekompletné; o-enie súpera;

nedok. oslabovať

// oslabiť sa (z)oslabnúť, op. zosilnieť: o-enie organizmu; fin. kurz koruny sa o-l, koruna sa o-la;

nedok. oslabovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oslabiť ‑í ‑ia dok.; oslabiť sa

oslabiť -bí -bia oslab! -bil -biac -bený -benie dok.


oslabiť sa -bí sa -bia sa (ne)oslab sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.

neoslabený -ná -né príd. i odb. ▶ majúci rovnakú silu, intenzitu ako na začiatku, silný; op. oslabený: n. vírus; ničím n. organizmus človeka; neoslabená vôňa, sila zvuku; ekonomicky n. podnik; slová s neoslabenou sémantikou ▷ ↗ i oslabiť


oslabenie -nia -ní s. 1. iba sg. i lek.dôsledok poruchy zdravotného stavu, ktorá sa prejavuje nepriaznivými zmenami a nedostatkom síl: o. organizmu; o. imunitného systému; typickým príznakom nedostatku vitamínu B⟨csr fs=Italic p=Subscript⟩12⟨/csr fs=Italic p=Subscript je únava a o.; nevhodná diéta môže viesť k oslabeniu
2. šport. ▶ (obyč. v hokeji) herná situácia, keď súper hrá v početnej prevahe, pretože danému mužstvu bol udelený trest vylúčenia hráča: hrať v oslabení; inkasovať gól v oslabení; domáci úspešne čelili dvojminútovému oslabeniu; na ľade má tím problémy pri oslabeniach aj presilovkách
▷ ↗ i oslabiť


oslabený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o živom organizme al. orgáne) ktorý sa čiastočne vplyvom rozličných faktorov stal slabým, slabším, menej funkčným, oslabnutý, zoslabnutý: zdravotne oslabení jedinci chorí a starí ľudia; oslabená činnosť srdca; deti fajčiarok mávajú o. imunitný systém; v zimných mesiacoch je náš organizmus oslabenejší; lykožrút napáda oslabené stromy; farboslepí majú oslabenú schopnosť rozlišovať červenú a zelenú farbu
2. ekon., fin.ktorý stratil na hodnote, na cene; ktorý ustrnul v raste, stagnujúci: o. dolár; o. kurz domácej meny; plán na stabilizáciu najoslabenejších ekonomík EÚ; o. dopyt po autách je celosvetovým javom zmenšený
▷ ↗ i oslabiť


oslabiť -bí -bia oslab! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (koho, čo) ▶ urobiť niekoho, niečo slabým, slabším zbavením sily, opory a pod.: o. dominantné postavenie firmy na trhu; živočíšne tuky v strave oslabia cievny systém; stranu oslabili vnútorné rozpory; chrípka ho oslabila; vylúčenie útočníka domácich oslabilo; Zlo žije bok po boku s dobrom. Zosilnenie jedného znamená oslabenie druhého. [Rb 1986]
2. (čo) ▶ urobiť miernejším, menším, menej intenzívnym; urobiť miernejším, znesiteľnejším v prejave, zmierniť: tlak okolia niekedy oslabí záujem dieťaťa o učenie; pokles meny oslabil kúpnu silu obyvateľstva; ak nedodržíte odporúčania lekára, oslabíte účinok lieku; vojny oslabili rozkvet mesta; Talianska renesancia oslabila vplyv cirkvi. [Sme 2010]
3. i oslabiť sa1 ekon., fin. ▶ stratiť na hodnote, na cene; poľaviť v raste, oslabnúť; op. posilniť: americký dolár voči euru prudko oslabil; spoločná európska mena sa včera oslabila oproti jenu; akciové fondy oslabili v priemere o 2‚1 percenta; aj keď sa kurz oslabí, na cenách tovarov to okamžite nevidíme; hospodárska výkonnosť krajiny sa výrazne oslabila klesla
nedok.oslabovať, k 3 i oslabovať sa


oslabiť sa2 -bí sa -bia sa -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. ▶ stať sa miernejším, miernym, menším, menej intenzívnym; stať sa znesiteľnejším v prejave, zmierniť sa, zoslabnúť: pozícia vodcu sa oslabila; chrípková epidémia sa už mierne oslabila; oslabil sa záujem klientov o pôžičky; Na tejto ceste sa však neoslabila jej láska, ale naopak, upevnila sa a ďalej rozvinula. [J. Letz]nedok.oslabovať sa


oslabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ uberať, znižovať fyzickú al. duševnú výkonnosť, robiť slabým: stres oslabuje imunitný systém človeka; korupčné kauzy oslabujú pozíciu vlády; nezamestnanosť oslabuje pocit vlastnej hodnoty; v posledných rokoch ho oslabovala choroba a pokročilý vek
2. (čo) ▶ robiť miernejším, menším, menej intenzívnym; znižovať vplyv, obyč. negatívny, zmierňovať: liek oslabuje účinky škodlivých látok v tele; nedemokratický režim v krajine oslaboval postavenie žien; [Topole] dvíhajú vetry, oslabujú ich a tak pomáhajú aj roľníkovi tohto kraja. [Sln 1972]
3. i oslabovať sa1 ekon., fin. ▶ strácať na hodnote, na cene; poľavovať v raste; op. posilňovať: domáca mena sa bude skôr o.; euro sa oslabuje; americký dolár oslaboval v priebehu celého dňa; ekonomika krajiny prudko oslabovala; spotrebiteľský dopyt sa v tomto roku oslabuje
dok.oslabiť, k 3 i oslabnúť, oslabiť sa1


oslabovať sa2 -buje sa -bujú sa -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa nedok. ▶ stávať sa miernejším, menším, menej intenzívnym; stávať sa znesiteľnejším, slabnúť, zmierňovať sa: magnetické pole Zeme sa výrazne oslabuje; Dívali sa, ako ručička tlaku [v kotle] klesá, reakcia sa postupne oslabuje, až celkom zastala. [A. Baláž]; Politické napätie v regióne sa totiž oslabuje a krajiny dosahujú pokrok. [HN 2003]dok.oslabiť sa2

-biť/118934 1.78: verbá inf. dok. 66181 urobiť/36699 zabiť/6004 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 sľúbiť/816 rozbiť/763 prehĺbiť/628 oslabiť/587 zapôsobiť/557 narobiť/459 (88/6245)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosťzlomiťnalomiť: prosby ho zlomili, nalomilioslabiťpremôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosťpohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť


ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňuvychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničkyostudeniťzried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladomzried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiťschladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladilovlažiťobčerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiťstlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstavenéhozmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevanéhooslabiť: oslabiť nadšenie


ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávkusťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie strojapodlomiťoslabiťzoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiakaznebezpečiťznebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnostilek.: paralyzovaťochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť


ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnilazbedačiťožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľudexpr. ošklbaťpolit.: pauperizovaťproletarizovať

2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obraťkniž. oklieštiťoslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem


oslabiť sa p. oslabnúť


oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúťoslabiť sazoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabilutíchnuťstíchnuťpohasnúťupadnúťopadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadlakniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchneochabnúťzried. ochradnúťvyčerpať saunaviť sazmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavilvycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivelzried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli


otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oslabiť, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť slabým, slabším, ubrať síl, posíl a iných opôr: o. účinok niečoho, o. záujem niekoho; o. priateľstvo; (staroba) oslabí i ducha (Kuk.); oslabenie organizmu; oslabenie kapitalizmu, oslabenie politickej moci; šport. oslabenie súpera; lek. oslabené dýchanie; šport. oslabené mužstvo ktorému chýba v hre jeden al. viacerí hráči;

nedok. oslabovať, -uje, -ujú

|| oslabiť sa stať sa slabým, slabším, zoslabiť sa;

nedok. oslabovať sa

oslabiť dk
1. koho, čo (s čím) urobiť slabým al. slabším; zmenšiť silu, intenzitu niečoho: nekonečna maudrost Boha žiweho od prwopočatku obyčeg mela kacyrstwa gedno skrz druhe oslabyť a pod nohy cyrkwy wrhnut (PP 1734); hostem comminuere: neprjtele oslabiti (WU 1750); dopusti na nych (na nepriateľské vojsko) strach a oslab smelost syli geych (KB 1757);
x. pren refrigerare testem: swedka oslabiti (KS 1763) znížiť, spochybniť vierohodnosť svedectva
2. čo uvoľniť, povoliť niečo: kussa gest wyc gak strpuge natáhnutá, kterú gestli neoslabyss, wisse nazdány rozlomuge sa (PT 1778)
F. když se tedy potom Rumáni vkázali, tak se král s nimi potýkal, že docela poraženi byli, k čemu y weliký přjwal Vhrů dopomohl, který lučisstě rumánské oslabil (SH 1786) zoslabil údernú silu; -ovať ndk
1. k 1: prosyme, aby bol zabity člowek ténto, nebo z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1756); febris depascitur artus: zymnica oslabuge údi; oculos hebetat allium: česňek oslabuge očj čloweka (KS 1763); posteni silu nam odgjma a nasse kolena tak oslabuge, že sotwa giž stati môžeme (BlR 18. st)
2. k 2: rúmancžek obloženym swym žily natažene popausstj a oslabuge, twrdosti obmekčuge (MT 17. st)
3. (o práve) znižovať platnosť: obrogare legi: práwo oslabowati, russyti, ukrátiti (KS 1763)
4. robiť tenším, stenčovať: tenuo: tenčjm, tenssym, slabjm, oslabugem, meňssym, umeňssugem (KS 1763); oslabiť sa dk
1. stať sa slabým al. slabším, zoslabnúť: deficere viribus: oslabiti se (KS 1763); aby se (baran) darmo neoslabil, musý až do času skoku od owec oddelený býti (VOv 1779)
2. spôsobiť si únavu, unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: elassescere: zunowati se, oslabiti se (KS 1763); oslabovať sa ndk
1. k 1: labasco: oslabugem se, počjnám se oslabowat, upadám; elanqveo: uwadám, oslabugem se, zle se mám (KS 1763)
2. stávať sa menej pevným, uvolňovať sa: spogeni ledwin (od ľaku) oslabowalo se a koleno o koleno se tluklo (MK 18. st)
3. stenčovať sa: attenuor: oslabugem sa, umeňssugem sa (KS 1763)
4. (o mesiaci) vstupovať do poslednej štvrte: luna deficit: mesyc se oslabuge (KS 1763) ubúda


oslabovať, oslabovať sa p. oslabiť

oslabiť oslabiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani čas nemohol oslabiť le temps ne pouvait affaiblir
a oslabí celkovú konkurencieschopnosť et affaiblira la compétitivité générale
mohli by oslabiť jeho užitočnosť pourraient saper son utilité
nejasných a mohli by oslabiť floues et pourraient saper
oblasti môžu takisto oslabiť domaine pourraient également saper
oslabiť regionálnu integráciu týchto affaiblir l'intégration régionale de ces
trestnej činnosti oslabil dôveru criminalité de saper la confiance

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu