oscilovať nedok.
1. fyz. kmitať
2. kniž. prechádzať od jednej veci k druhej: o. medzi skutočnosťou a snom, o-nie medzi dobrom a zlom
oscilovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovanie nedok.
oscilovať -luje -lujú -loval -lujúc -lujúci -lovanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. fyz. ▶ vykonávať pohyb, pri ktorom objekt (al. systém) viackrát prechádza rovnovážnou polohou, kmitať: oscilujúce elektrické pole; závažie osciluje 2. odb. ▶ byť nestály z hľadiska intenzity, počtu a pod.; zaznamenávať výkyvy, striedanie, kolísať: fin. kurz meny už dlhšie osciluje v úzkom pásme; sociol. nezamestnanosť osciluje okolo úrovne sedem percent; ekon. ceny ropy naďalej oscilujú v blízkosti 50 dolárov za barel; predajnosť denníka oscilovala zväčša okolo hranice 50-tisíc predaných kusov; meteor. denné teploty by mali o. okolo nuly 3. kniž. (medzi čím; ø) ▶ striedavo sa meniť, prejavovať nestálosť, kolísať: neustále osciluje medzi prejavmi lásky a nenávisti; text žánrovo osciluje medzi prózou a esejou; texty oscilujú okolo základných otázok existencie človeka; Puškinov kult je časovo invariantný, neosciluje ako kult politikov a vládcov. [Š. Luby]
oscilujúci -ca -ce príd. 1. fyz. ▶ (o objekte, systéme) vykonávajúci pohyb, pri ktorom niečo viackrát prechádza rovnovážnou polohou, kmitavý: o. elektrický náboj; oscilujúce teleso; teória oscilujúceho vesmíru teória, podľa ktorej sa vesmír neustále rozpína, ale rýchlosť rozpínania sa postupne znižuje 2. odb. ▶ nemajúci stálosť z hľadiska intenzity, počtu a pod.; zaznamenávajúci výkyvy, kolísanie, kolísavý: sociol. oscilujúca krivka pôrodnosti; rádio malo v minulom roku oscilujúcu počúvanosť; ekon. obchodnú situáciu vníma firma ako oscilujúcu; ekonómovia predpokladajú, že vývoj trhu nebude explozívny, ale o. 3. kniž. ktorý sa striedavo mení, prejavuje nestálosť, premenlivý: vníma vo svojom vnútri oscilujúce pocity; dlho ich trápi o. problém; ↗ oscilovať
oscilovať nedok. ‹l› kniž. a odb. kmitať, chvieť sa, vlniť sa; pren. orientovať sa, uberať sa viacerými smermi: o. medzi literatúrou a hudbou; mat. oscilujúci rad rad, ktorého súčet neexistuje
chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)
2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1
kmitať (sa) 1. prudko sa pohybovať v striedavom smere • fyz. oscilovať: závažie na hodinách kmitalo • vibrovať • chvieť sa (v drobných rýchlych kmitoch): struna vibruje, chveje sa • vlniť sa (tvoriť drobné vlny): vzduch sa vlní
2. p. blikať 3. p. mihať sa 1
oscilovať p. kmitať
oscilovať, -uje, -ujú nedok. fyz. kmitať, chvieť sa, robiť periodicky pohyb; pren. o. medzi novinami a literatúrou (Min.) striedavo prechádzať od literatúry k novinám, striedavo sa zaoberať literatúrou a novinami