osamotenie -nia s.
osamotenie -nia s. kniž. ▶ stav po odlúčení od iných blízkych, samota, osamelosť, opustenosť: trpezlivo znáša o.; medzi stresory patrí dlhodobé o., izolácia; každý z nás niekedy zažíva pocit osamotenia; Po prvý raz bola na dlhší čas vážne chorá, musela si zvyknúť na bolesť i osamotenie. [Zd 2008]
osamotenie, osamotenosť p. samota
samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosť • osamelosť • opustenosť • zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti • kniž. zried. osamotenie • poet. zried. osamenie (Mihálik) • osihotenosť • osirotenosť • osirelosť • osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov • ústranie: žiť v ústraní • súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia
osamotenie, -ia str. kniž. zried. osamelosť, osamotenosť, odlúčenosť: ľudské o. (Jes-á); týždne jej osamotenia (Jil.)