osamostatnenie -nia s. 1. (i od koho) ▶ stav jedinca, ktorý sa zbavil závislosti od niekoho, od niečoho, získanie samostatnosti: robila všetko možné, aby o. syna oddialila ▷ ekon., admin. príspevok na osamostatnenie mladého dospelého jednorazový finančný príspevok pre mladých dospelých pri ukončení ústavnej starostlivosti v centre pre deti a rodiny
2. admin., polit. ▶ zbavenie sa vzťahu závislosti obyč. územnoprávnej jednotky od niekoho, od niečoho, právna, politická nezávislosť: o. štátu, krajiny; pokusy, snahy závislých kolónií o o.; vypísanie referenda o osamostatnení miestnej časti obce; ihneď po osamostatnení bude ambíciou republiky a jej predstaviteľov vyhlásiť vlastnú ústavu
▷ ↗ i osamostatniť sa
osamostatniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. zried. (koho (od koho, od čoho)) ▶ zbaviť niekoho závislosti od niekoho, od niečoho; umožniť niekomu spoliehať sa na vlastné sily: chránené bývanie pomáha o. zdravotne postihnuté deti od rodičov, od rodiny; treba osamostatniť človeka ako jednotlivca
2. i admin., polit. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, urobiť právne, politicky, organizačne nezávislým: o. pobočky, úseky úradu; o. distribučné siete od producentov energií; snahy politicky o. Baskicko od Španielska; Henrich VIII. osamostatnil anglikánsku cirkev od Vatikánu
▷ nedok. ↗ osamostatňovať
osamostatniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ (o jedincoch) zbaviť sa závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa sebestačným, samostatným: chcieť, túžiť sa finančne, ekonomicky o.; pre mladú rodinu je dôležité o. sa; Odchod na študentský internát, kde som sa mohol osamostatniť, som preto s nadšením uvítal. [M. Hvorecký]
2. i admin., polit. (od čoho, zried. od koho) ▶ (obyč. o územnoprávnych jednotkách) zbaviť sa vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa právne, politicky, organizačne nezávislým: mestská časť zvažuje o. sa od hlavného mesta; ruská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od konštantínopolského patriarchu; Mongolsko sa osamostatnilo od Číny v roku 1911. [NS 2008] získalo zvrchovanosť
▷ nedok. ↗ osamostatňovať sa
osamostatňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. zried. (koho (od koho, od čoho)) ▶ zbavovať niekoho závislosti od niekoho, od niečoho; umožňovať niekomu spoliehať sa na vlastné sily: svojich synov začal o. veľmi zavčasu; o. novorodenca od závislosti od matky krátko po pôrode je neprirodzené
2. i admin., polit. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo vzťahu závislosti od niečoho, od niekoho, robiť niečo právne, politicky, organizačne nezávislým: firma osamostatňuje jednu svoju divíziu; finančné osamostatňovanie tlačovej agentúry od štátneho rozpočtu
▷ dok. ↗ osamostatniť
osamostatňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovaný -ňovanie sa nedok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ (o jedincoch) zbavovať sa závislosti od niekoho, od niečoho, stávať sa sebestačným, samostatným: deti rastú a osamostatňujú sa od svojich rodičov; v ôsmom týždni sa mláďatá veveričky osamostatňujú
2. i admin., polit. (od čoho; ø) ▶ (obyč. o územnoprávnych jednotkách) zbaviť sa vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa právne, politicky, organizačne nezávislým: národy sa začali jazykovo, kultúrne a politicky o.; kolónie sa po vojne rýchlo osamostatňovali; postupne sa združené cechy osamostatňovali; Divadelné [alžbetínske] podnikanie sa osamostatňuje, emancipuje sa od dvora. [P. Karvaš]
▷ dok. ↗ osamostatniť sa