Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

osamostatniť dok. urobiť samostatným: deti treba čím skôr o.;

nedok. osamostatňovať

// osamostatniť sa stať sa samostatným: národ sa o-l;

nedok. osamostatňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osamostatniť ‑í ‑ia dok.; osamostatniť sa

osamostatniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


osamostatniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

osamostatnenie -nia s. 1. (i od koho) ▶ stav jedinca, ktorý sa zbavil závislosti od niekoho, od niečoho, získanie samostatnosti: robila všetko možné, aby o. syna oddialilaekon., admin. príspevok na osamostatnenie mladého dospelého jednorazový finančný príspevok pre mladých dospelých pri ukončení ústavnej starostlivosti v centre pre deti a rodiny
2. admin., polit. ▶ zbavenie sa vzťahu závislosti obyč. územnoprávnej jednotky od niekoho, od niečoho, právna, politická nezávislosť: o. štátu, krajiny; pokusy, snahy závislých kolónií o o.; vypísanie referenda o osamostatnení miestnej časti obce; ihneď po osamostatnení bude ambíciou republiky a jej predstaviteľov vyhlásiť vlastnú ústavu
▷ ↗ i osamostatniť sa


osamostatniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. zried. (koho (od koho, od čoho)) ▶ zbaviť niekoho závislosti od niekoho, od niečoho; umožniť niekomu spoliehať sa na vlastné sily: chránené bývanie pomáha o. zdravotne postihnuté deti od rodičov, od rodiny; treba osamostatniť človeka ako jednotlivca
2. i admin., polit. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, urobiť právne, politicky, organizačne nezávislým: o. pobočky, úseky úradu; o. distribučné siete od producentov energií; snahy politicky o. Baskicko od Španielska; Henrich VIII. osamostatnil anglikánsku cirkev od Vatikánu
nedok.osamostatňovať


osamostatniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ (o jedincoch) zbaviť sa závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa sebestačným, samostatným: chcieť, túžiť sa finančne, ekonomicky o.; pre mladú rodinu je dôležité o. sa; Odchod na študentský internát, kde som sa mohol osamostatniť, som preto s nadšením uvítal. [M. Hvorecký]
2. i admin., polit. (od čoho, zried. od koho) ▶ (obyč. o územnoprávnych jednotkách) zbaviť sa vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa právne, politicky, organizačne nezávislým: mestská časť zvažuje o. sa od hlavného mesta; ruská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od konštantínopolského patriarchu; Mongolsko sa osamostatnilo od Číny v roku 1911. [NS 2008] získalo zvrchovanosť
nedok.osamostatňovať sa


osamostatňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. zried. (koho (od koho, od čoho)) ▶ zbavovať niekoho závislosti od niekoho, od niečoho; umožňovať niekomu spoliehať sa na vlastné sily: svojich synov začal o. veľmi zavčasu; o. novorodenca od závislosti od matky krátko po pôrode je neprirodzené
2. i admin., polit. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo vzťahu závislosti od niečoho, od niekoho, robiť niečo právne, politicky, organizačne nezávislým: firma osamostatňuje jednu svoju divíziu; finančné osamostatňovanie tlačovej agentúry od štátneho rozpočtu
dok.osamostatniť


osamostatňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovaný -ňovanie sa nedok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ (o jedincoch) zbavovať sa závislosti od niekoho, od niečoho, stávať sa sebestačným, samostatným: deti rastú a osamostatňujú sa od svojich rodičov; v ôsmom týždni sa mláďatá veveričky osamostatňujú
2. i admin., polit. (od čoho; ø) ▶ (obyč. o územnoprávnych jednotkách) zbaviť sa vzťahu závislosti od niekoho, od niečoho, stať sa právne, politicky, organizačne nezávislým: národy sa začali jazykovo, kultúrne a politicky o.; kolónie sa po vojne rýchlo osamostatňovali; postupne sa združené cechy osamostatňovali; Divadelné [alžbetínske] podnikanie sa osamostatňuje, emancipuje sa od dvora. [P. Karvaš]
dok.osamostatniť sa

osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým • fraz. postaviť sa na vlastné nohy: syn pomýšľa osamostatniť sa, postaviť sa na vlastné nohyfraz. robiť na svoju ruku (nedok.) • emancipovať sa (vymaniť sa spod závislosti): emancipovanie žien

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osamostatniť, -í, -ia, -nený, rozk. -ni dok. (koho, čo) urobiť samostatným, nezávislým, svojprávnym: Treba bolo osamostatniť človeka. (Urb.); osamostatnenie kolónií;

nedok. osamostatňovať, -uje, -ujú

|| osamostatniť sa stať sa samostatným, nezávislým: organizačne sa o.; Mäsiarsky pomocník zamýšľal sa osamostatniť. (Gab.); osamostatnenie Čechov a Slovákov; osamostatnenie slovenčiny;

nedok. osamostatňovať sa

osamostatniť sa dok. strsl, zsl stať sa samostatným, nezávislým: U námestňíctva son slúžeu̯, staďe som prišou̯ domou a tak son sa potom a_ja osamostatňeu̯, som prevádzau̯ remeslo klampiarsko (Žarnovica NB); Osamostatnil se a teráz robí na vlasnú ruku (Štítnik ROŽ); Ako starší sa osamostatňiu̯ (Bobrovec LM); No a potom zme sa aj mi bednári osamostatňeľi (Rajec ŽIL); Mladí sa sťu osamostatniť (Lapáš NIT)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu