osadiť dk
1. koho, čo kým obsadiť, zabezpečiť niečo rozmiestením strážnej služby: Búh wihnal A. a E. s paradisu a osadil zahradu Eden cherubiny (CO 17. st); kamen pratele milostny k hrobu priwalili, nepratele, Žide zlostni, straži osadili (KK 1709); (Bože) wssakz mne stražj osadil angelsku y ohradil, že (diabol) pristupu nemel (PoP 1723-24); Chorwát chtěl sýce Maryi k manželce zabitého Karla do Neapole poslati, ale mu w tom Benátčané přejtž včinili, když moře stražj osadili a žádnému ssjfu připlawiti se nedopustili (SH 1786); za negpotrebnegssj wec gsem pokladal nektere cesty a uske doliny, ktere dostatečnu straži osadene nebili, nasilne zaugeti (PT 1796)
2. čo (čím) zmocniť sa niečoho (obyč. násilím al. vojensky), obsadiť, zabrať, zaujať niečo: Michal Orsag a Pankracz sebrawsse se se wssemi lidmi kragin tech, zet ge na mie zenu rziekagicz yako dobytek a tak tomv rozumiem, zet mi nieczo osaditi chtie blizko v Cremnicze (ZVOLEN 1451); tu pan Mykulass Kostka z Dubowskym Zylynu osadyly (STARHRAD 1539); firmo: pewnost s wogskem osadjti (WU 1750); z toho hradu rytjry y mládency vdatnj, osadiwsse hrad a priprawiwsse se w odeny, w sylné rote na Reky zbehli (HI 18. st)
3. čo (čím, kým) osídliť obyvateľstvom: Vrbanowsky ma (majetok) osaditi czlowekem hodnym, aby richtarzstwy sprawowal panv Tetaurowy (TRENČÍN 1483 SČL); a potom, kdi se osadila dedina Farkasska, ty kraginy swobodne Farkassane oraly a vziwali (TRENČÍN 1587); (Boh) angeli, duchy cistimy wnitr osadil nebe nimi, byt na te hledeli (KK 1709); slissime, že by se mnozy Sabadossi na pustatinu dawaly a gi osadit se usilowali (CINKOTA 1711)
4. koho (na čom, na čo) usídliť niekoho na nej. majetok al. v dome: kterehožto (Miša Logiša) pan osadil na sedeny Czachowskem (TURANY 1633); wganočzny dlch ten, ktereho pan osady na grunt, na sobe wzyty ma (N. MESTO n. V. 1678); neboský pan Nandory Benko salasse tamže držawal, z roka na rok sporil, takže y hofferúw tam osadil (NITRA 1738); strannjch muraru a šichniku wedle učinene smluwj na role osadjš (PT 1796)
5. čo dať niečo ako odškodné za niečo: o tem, ktoz swuoy erb osadil za smrt (ŽK 1473)
6. koho (na čo, za čo, k čomu) dosadiť niekoho niekam na vykonávanie nej. činnosti: pan hagtman aby na to starost mel, zeby na ten mlyn cžloweka osadyl, zeby mlyn pusty nestal (s. l. 1611); Turek in Transilvaniam chtel dvuoch bašov osaditi a Apaffieho na kniežatstvo do Košic osaditi (RUDNO n. H. 1667 RaT); wje-ly swedek, ze Sztupawsky Daniel aliter Obertik za krczmara osadjel Jana Besska aliter Kulisska (P. BYSTRICA 1675); wincura, ktereho ossadil Laluska bez meho dowolenga, nacim ho z wincurstwa zlozit (M. KAMEŇ 1713); dobre gest znamo Wasseg Oswiczenosty, že me račila osadit z mogim nebohim manzelom na ziwnost do Prosneho (PROSNÉ 1727); i to zemské panstvo chtelo, aby se ujednotilo, že by farára patróni anebo i jiný páni vždy v roce z fary vyhnali, jiného osadit mohli (ASL 18. st)
7. čo upevniť, nasadiť, vsadiť niečo na príslušné miesto: kowačzowy, co do kamenia ffortniho kolecko wrubal a osadyl, d 60 (ZVOLEN 1651); za priekopu gest ssipowy koren a od Hagyatowskeg luky gest kamen osazeny (TRENČÍN 1693); zleb pod fundament v piovare mezi hrubimi kadymy osadjli (PUKANEC 1724); widlazdel sem pywnicu ragecku a osadel dwere do muru (ORLOVÉ 1745)
8. čo zariadiť, utvoriť, založiť, vybudovať niečo (o včelách) založiť novú včeliu rodinu: nemuoz zadne twrzy ani miesta zawrzeneho, zdy vtwrzeneho neb parkanem ani na huorze osaditi, ani mezi wodami vstawiti (ŽK 1473); wieme, ze kde hosstaky osadil Martin Borchiczky, ze tu boli wrbiny a boly pasienky (s. l. 1588); na pilu nowu, pry nizniem mlyne osadzenu, wynaložil sem wisse desety zlatich (ŽILINA 1692); wlož gy (verbenu) do ula, když rug osadyss, a tak nykda nepugdu, než se budu dobre množity (LR6 17. st); kdy rog chcess ulapit a osadit (RG 18. st)
9. koho, (komu) kde, kam umiestniť, ustanoviť, dosadiť niekoho (k niekomu) niekam; posadiť niekoho niekam: dvuch žebrákův starych na branach osadili, knoty v ruce dali, prachem posypali; puškare si stratili, zradce osadili, hnojem děla nabijal, Turkum listy strílel a radu jím daval (HP 1566); na branach cztirom muskatirom cisarskym, kterich byl Fendrich sam osadil, dano per tall 1 (ŽILINA 1664); tam sem od nezbednej milej ulapený, do brezňanskej klétky mocne osadený (ASL 1781) zatvorený
10. práv koho zavolať, privolať niekoho na úradný výkon: pakli by rana smrtelna byla, tedy magi rychtare hned osaditi a prawo vezniti za geho skutek (ŽK 1473); oni dwa zwrchu gmenowany bratry zdaly dobrowolne y rukom danym swu wecz na dobrich a na pocztiwych lidi, kteri pak bili tam osaczeni na tú recz (L. TRNOVEC 1578)
L. o. právo, radu, súd (komu, na koho) (z popudu niekoho al. proti niekomu) zvolať zasadnutie rozhodcovského orgánu s vymedzenou právomocou: a druhy artikul takto nalezame, ze ma pan Podmanynsky prawo osadyt tey diedyne (TRENČÍN 1483 SČL); bylo prawo osadzene Jakubowi Dotkowi a Thomasse Swatkowi (P. ĽUPČA 1557); racztye, Wassa Welykomoznost o niektere zeme, ktere byly u Thomasse Swatka prawo osadyty a kto budye winowaty, nech prawo opaczi (SUČANY 1622); když pak procityl kral a te cedulky četl, pozwawsse a osadiwsse radu, rozkazal mladencum timto pristupity (CO 17. st); kdibi ste melj mity sud o tyto časne wecy, temi, kteriž nagzadnegssy gsu w cirkwy, sud osadte (Le 1730); osádzať [-(d)z-, -ď-], osadzovať ndk
1. k 1: (Daniel Stupavský) na temže mitje piwniczu kazdu nocz wartu osazal, dokudkolwek zemknuta bola (P. BYSTRICA 1675)
2. k 2: haitmanow doma nenye, zet su tehly dolu do Vher osazowat (KEŽMAROK 15. st)
3. k 3: kde sedlaczy wnovie wes osazugi od korzene noweho (ŽK 1473); poddanich zeby (provizor) pri sprawedliwosti dražal (!), gych nespustowatj, než radnegi na gruntj puste osazowatj vsylowal (TRSTÍN 1658); bilo nam take porucženo, žebi sme osazeli (pusté hoštaky), radi bychom to ucžinili, ale mi newime koho (H. SÚČA 1741); bude se usilovat uradnik, aby na puste grunty sedlakov osacal (DIV. N. VES 18. st E)
4. k 6: žadny nema towarisse sam sobe do warsstatu osadzowati a prigimati (CA 1712)
5. k 8: nečini hospodar dobre, kteri wčely do welikeho (!) klata osadzuge (PR 18. st); ked budess rog osazat, wloz gi kusek (verbeny) do ula (NV 18. st)
6. k 7: (svedok) wydel, kdy hranty ty Lyeskowanye osažali (TRENČÍN 1675); robotnyku gednemu, čuo koly osazal na dolneg brane, den 12 (KRUPINA 1684); trom, čuo wal osazowali, chleba den 5, brinze den 2 1/2, piwa den 3 1/2, swiecze dwe obeczne; minarom, ktery pri meskich sladownyach walow osacsowaly a wibieralj, na obet masa (ŽILINA 1718; 1729); murarowy, ktery kotuol osadzal, f1 7 (JELŠAVA 1722); (výdavky) na osazanga rine a pobiganga (LIPTOV 1768)
7. k 9: tak velice jsme utisknuti mimo jinych nakladkuv a strovy velikej, kdy nekdy po dvacet i vice (vojakov) na jednoho hospodara sa jich osadza (VÝCHODNÁ 1678 LP); quartyr magistrom, kdy kyrissou osazaly k panu rychtarowi, mediae 5 d 70 (KRUPINA 1684); do in vinculu: wezňa osáďam; asservo in carcere: osaďam wezna (KS 1763) zatvarám, uväzňujem
8. k 10:
L. byla niektera pre aneb priczina mezy timito dwema nassimy poddanimy Lenhartem Barthanusom a Martinem Lozegom strany vreku zemy, o kteryzto vrek tito gmenowany dwakradt se prawotily aneb prawa osasowaly (SLIAČE 1589); pani Zagowe skrze prokuratora Mokoni Georgeho prawo osaczeli pocztiwe (TRENČÍN 1592); gestli takowich kwaltownikow honime a ge ubigeme, techda Geg Wel. pani z nastakowim lotrom prawo osaczuge (BYTČA 1673); do judices: práwo osaďám (KS 1763)
9. čo na čo, do čoho (o sliepke, husi) dávať sedieť na vajciach, do krmníka ap.: černe slepice na wegca osadzug, lepsse su gak bile; husy osadzug do krmníka (PR 18. st)
10. čo (o stromoch) sadiť, vysádzať: kdiš horňe stromi na plemeno do záhradi osadzugeš; osoznegssj gest do zahradnich gedine gako do hornich stromku štepi osaczowati (PR 18. st); osadiť sa dk
1. usadiť sa, usídliť sa: kteryz wnowie przissly czlowiek w miestie se osadi (ŽK 1473); Gyrzyk Rzemenarz oznamil mi, žie u vas v miestie se osaditi a tu sveho lepssyho chtiel by popraviti (Č. KAMEŇ 1550 SLL); niektery pak bratri nemagicz wuoli tu se osaditi (P. ĽUPČA 1552); ya ubohy člowek, Wasskow ziat, chtegicze se pri tomto slobodnem a kralowskem meste zatrimaty y take osaditi (BARDEJOV 1699); w čas wycházenj roga potřebj starému klátu létač saužit, aby se ony poneyprv wýsslé wčely w létánj vnáwily a někde se samy osaditi hleděly (GO 1792); na puste toto mjsto brehu morskeho gsem se s celjm bidlem mjm osadil (PT 1796)
L. kdož by se kolwek chtell za mistra mezi namy zde osadity (CA 18. st E) usadiť sa ako majster
2. (o poddanom) usadiť sa na zemepanskej pôde: Salaj Mihal, že sa na pustinu osadil, jest slobodny (RAŽŇANY 17. st LP); kdiz sa budu khcet osadit takowy napadniczi, tehda czele selo na stiri stranki sa mat bude rozdelit (M. KAMEŇ 1729); to Geg Welikomožnost chce, abi se wsseckj (lúky a zeme) naspatek navratilj, žebi puste nestalo, ale žeby se poddanj tam osadilj a užitek činilj (LEŠŤ 18. st)
3. tvoriť vrstvu, usadnúť sa: a war u ohne a co se z wrchu osadi, to zbjreg warečku (TCh 18. st); osádzať sa, osadzovať sa ndk k 1: sedes ponere: osazowati se (PD 18. st); (osy a čmeliaky) kdiš magj krale sweho, nosga se w zemy, kdiš krale stratja, tulagj se a osadzugu po dirach staweni a we wisokich mistech (PR 18. st); k 2: prosime unižene W. M. gestli bi sme se my yrečity podany osazeli na buduce jaro (CINKOTA 1711) osadiť ndk robiť opovňovacie práce, budovať opevnenie: muni: pewnjm, hradjm, osadjm (ASl 1740) osadliť sa (ose-) dk kde usadiť sa, usídliť sa niekde: ze wssetkimi potomki nassimi zde zrozenimi nebo odjinud tu w Domaniži sa osedlicimi (!) za zawazugeme powinnost tuto stale, ustawične, zuplna zachowawaty a kontentowati (DOMANIŽA 1773); taká bila aposstoluw (moc), ag kďiž na gednom míste sa osedlili (BN 1796)
osádzať (sa), osadzovať (sa) p. osadiť