Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

osadiť dok.

1. osídliť (význ. 2): o. mesto prisťahovalcami; včel. o-enie roja umiestnenie chyteného roja do úľa

2. upevniť na patričné miesto, do správnej polohy ap.: o. porisko, o. oblok, dvere;

nedok. osádzať -a, osadzovať

// osadiť sa usídliť sa: o-li sa v meste natrvalo;

nedok. osádzať sa, osadzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osadiť ‑í ‑ia dok.; osadiť sa

osadiť -dí -dia osaď! -dil -diac -dený -denie dok.


osadiť sa -dí sa -dia sa osaď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

osadenie -nia -ní s. tech. 1. ▶ upevnenie niečoho na správne miesto, do správnej polohy: správne, odporúčané o.; výškové o. bazéna s nízkym zahĺbením do zeme; priemer upínacieho osadenia; vypracovať smerové o. rozvodov; vďaka hlbšiemu osadeniu okno zapadá dokonale do roviny strechy; pri nenáročných osadeniach obkladov a dlažieb stačí lepidlo
2. ▶ upevňovací prvok, rám: diamanty v masívnych osadeniach zo zlata; steny sú opatrené vonkajšími osadeniami
▷ ↗ i osadiť


osadiť -dí -dia osaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo (kam)) ▶ umiestniť, založiť niekam a na danom mieste niečo upevniť, príp. spevniť: o. orientačnú značku; o. v parku lampy, smetné nádoby, nové lavičky; o. dvere do pántov; o. spotrebiče do kuchynskej linky; o. kameň, očko do prsteňa; na školskom ihrisku osadili basketbalové koše; včera bol na námestí osadený vianočný strom; Reštaurátor osadil zrenovovanú sochu sv. Floriána na pôvodné miesto. [Sme 2009]včel. osadenie roja umiestnenie vyrojených včiel do úľa
2. (čo čím) ▶ (obyč. o šperkoch) ozdobne pokryť niečím na povrchu: o. rukoväť noža drahými kameňmi; prívesok je osadený diamantmi
3. zastaráv. (koho kde) ▶ z istej potreby prideliť al. určiť niekomu miesto vhodné na bývanie: pri prítokoch Popradu osadil palatín sliezskych Nemcov
4. zastaráv. (čo kým, čím) ▶ z istej potreby zaľudniť, zaplniť ľuďmi miesto, územie, osídliť: arpádovskí králi v minulosti osadili územie dnešného Záhoria kočovnými kmeňmi
nedok.osádzať, osadzovať


osadiť sa -dí sa -dia sa osaď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. zastar. (kde) ▶ nájsť si trvalý domov na novom mieste, usadiť sa: osadil sa v Martine ako lekár; jeho predkovia odišli do Ameriky a tam sa osadili; [...] každý iba tak radil, aby sa nová dedina volala po tom bačovi, čo sa tam prvý osadil. [A. Habovštiak]nedok.osádzať sa, osadzovať sa


osádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, osadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ umiestňovať, zakladať niekam a na danom mieste upevňovať, spevňovať: o. dopravné značky; o. lavičky v parku, obrubníky popri ceste; o. sklá do rámov; o. kameň, očko do prsteňa; o. strojček do hodiniek; osádzanie informačných tabúľ; čoskoro začnú o. strechu domu; stavbári pomocou ťažkých mechanizmov osadzovali protipovodňové hrádze; Osádzal nové porisko na lopatu, aby bolo čím prikrmovať. [P. Hrúz]
2. (čo čím) ▶ zdobiť, dotvárať povrch niečoho vkladaním ozdôb: striebro osádzané krištáľom; niektoré zlaté šperky osádzajú klenotníci diamantmi
3. zastaráv. (koho, čo kde) ▶ z istej potreby prideľovať al. určovať niekomu miesto na bývanie: ľudia boli osadzovaní pod hradom po vpáde Tatárov; v okrajových mestách štát osádzal vrstvu obyvateľstva, ktorej povolaním bola vojenská služba
4. zastaráv. (čo kým) ▶ z istej potreby zaľudňovať, zapĺňať ľuďmi miesto, územie vhodné na bývanie, osídľovať: o. vyľudnené územia vysťahovalcami; panovník osádzal majetky kolonistami
dok.osadiť


osádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa, osadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. zastar. (kde) ▶ budovať si trvalý domov na nejakom mieste, usídľovať sa: ľudia sa osádzali v tomto kraji pozdĺž hlavnej doliny; slovenskí vysťahovalci sa osadzovali najmä v priemyselných centrách na východe Ameriky; na území Slovenska sa osádzali rôzne etnikádok.osadiť sa

kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územieobsadiťosadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničiezaľudniťzried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí


obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať


osadiť p. zaľudniť, kolonizovať


osadiť sa p. usadiť sa 1, ubytovať sa


ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v mestezložiť sa: zatiaľ sa zložil v školeexpr. usalašiť sa: usalašili sa u bratausídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomnícinasťahovať saexpr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmuzastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín)usadiť saosadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidiekuutáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

p. aj usadiť sa


usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1


zaľudniťzried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi • osadiťosídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté krajekolonizovať: kolonizovať pohraničie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osadiť, -í, -ia, rozk. osaď dok.

1. (koho, čo) usadiť niekoho na nejakom mieste, určiť niekomu miesto na bývanie: mnísi, ktorých kráľ pri jazere osadil (Stod.); (Jiskra) osadil župy husitmi. (Vlč.)

2. (čo) upevniť, umiestniť, uložiť na správne miesto, vložiť: o. obruč na sud (Jes-á); o. nové porisko do sekery (Chrob.); dal si štyri zuby na predku osadiť (Tim.); dva stĺpy mal už osadené (Fr. Kráľ); o. medzníky vedľa chodníka (Ráz.); stav. o. okno, dvere; včel. o. roj dať do úľa;

tech. upevniť nejakú súčiastku na inú;

3. zried. (čo čím) vysadiť (rastliny al. stromy): o. pozemok ovocnými stromami, zemiakmi, zeleninou;

nedok. osádzať, -a, -ajú i osadzovať, -uje, -ujú

|| osadiť sa trvale sa usadiť na nejakom mieste, umiestniť sa, osídliť sa: o. sa v meste, v rodisku, v dedine, na vrchoch; (Syn) osadil sa pod vlastnou strechou. (Zúb.);

nedok. osádzať sa i osadzovať sa

osadiť dok.
1. určiť niekomu miesto na bývanie, usadiť: Tuná do Medzibroďá prišľi osmoré osadňíci, čuo ích Turzo osaďiu̯ (Medzibrodie n. Or. DK)
L. osadiď roja (V. Straciny MK), roj osadzit (Ružindol TRN), osadzic pčolki (Zlatá Baňa PRE) - včel. natrvalo umiestniť chytený roj do úľa
2. strsl, zsl uložiť na správne miesto, upevniť: Keď je zvoňedz hotoví, osäďí hňeď aj srďiečko (Zázrivá DK); Kovádž osadzuje ráf na koľeso (Tek. Trsťany LVI); Dala si zubi osadzit (Bošáca TRČ)
3. jtrenč vysadiť niekde niečo, povysádzať: Osadzil medzu (Bošáca TRČ)


osadiť sa dok. strsl trvalo sa niekde usadiť, usídliť sa: A kto sä tu osäďiu̯, každí tak priviknú (Istebné DK); Taká zľezeň pozbieraná s celého sveta sa tam osaďila (Mošovce MAR); Tu sä osadživ edon kováš a tomu bárz dobre išlo remeslo (Ratková REV)

osadiť dk
1. koho, čo kým obsadiť, zabezpečiť niečo rozmiestením strážnej služby: Búh wihnal A. a E. s paradisu a osadil zahradu Eden cherubiny (CO 17. st); kamen pratele milostny k hrobu priwalili, nepratele, Žide zlostni, straži osadili (KK 1709); (Bože) wssakz mne stražj osadil angelsku y ohradil, že (diabol) pristupu nemel (PoP 1723-24); Chorwát chtěl sýce Maryi k manželce zabitého Karla do Neapole poslati, ale mu w tom Benátčané přejtž včinili, když moře stražj osadili a žádnému ssjfu připlawiti se nedopustili (SH 1786); za negpotrebnegssj wec gsem pokladal nektere cesty a uske doliny, ktere dostatečnu straži osadene nebili, nasilne zaugeti (PT 1796)
2. čo (čím) zmocniť sa niečoho (obyč. násilím al. vojensky), obsadiť, zabrať, zaujať niečo: Michal Orsag a Pankracz sebrawsse se se wssemi lidmi kragin tech, zet ge na mie zenu rziekagicz yako dobytek a tak tomv rozumiem, zet mi nieczo osaditi chtie blizko v Cremnicze (ZVOLEN 1451); tu pan Mykulass Kostka z Dubowskym Zylynu osadyly (STARHRAD 1539); firmo: pewnost s wogskem osadjti (WU 1750); z toho hradu rytjry y mládency vdatnj, osadiwsse hrad a priprawiwsse se w odeny, w sylné rote na Reky zbehli (HI 18. st)
3. čo (čím, kým) osídliť obyvateľstvom: Vrbanowsky ma (majetok) osaditi czlowekem hodnym, aby richtarzstwy sprawowal panv Tetaurowy (TRENČÍN 1483 SČL); a potom, kdi se osadila dedina Farkasska, ty kraginy swobodne Farkassane oraly a vziwali (TRENČÍN 1587); (Boh) angeli, duchy cistimy wnitr osadil nebe nimi, byt na te hledeli (KK 1709); slissime, že by se mnozy Sabadossi na pustatinu dawaly a gi osadit se usilowali (CINKOTA 1711)
4. koho (na čom, na čo) usídliť niekoho na nej. majetok al. v dome: kterehožto (Miša Logiša) pan osadil na sedeny Czachowskem (TURANY 1633); wganočzny dlch ten, ktereho pan osady na grunt, na sobe wzyty ma (N. MESTO n. V. 1678); neboský pan Nandory Benko salasse tamže držawal, z roka na rok sporil, takže y hofferúw tam osadil (NITRA 1738); strannjch muraru a šichniku wedle učinene smluwj na role osadjš (PT 1796)
5. čo dať niečo ako odškodné za niečo: o tem, ktoz swuoy erb osadil za smrt (ŽK 1473)
6. koho (na čo, za čo, k čomu) dosadiť niekoho niekam na vykonávanie nej. činnosti: pan hagtman aby na to starost mel, zeby na ten mlyn cžloweka osadyl, zeby mlyn pusty nestal (s. l. 1611); Turek in Transilvaniam chtel dvuoch bašov osaditi a Apaffieho na kniežatstvo do Košic osaditi (RUDNO n. H. 1667 RaT); wje-ly swedek, ze Sztupawsky Daniel aliter Obertik za krczmara osadjel Jana Besska aliter Kulisska (P. BYSTRICA 1675); wincura, ktereho ossadil Laluska bez meho dowolenga, nacim ho z wincurstwa zlozit (M. KAMEŇ 1713); dobre gest znamo Wasseg Oswiczenosty, že me račila osadit z mogim nebohim manzelom na ziwnost do Prosneho (PROSNÉ 1727); i to zemské panstvo chtelo, aby se ujednotilo, že by farára patróni anebo i jiný páni vždy v roce z fary vyhnali, jiného osadit mohli (ASL 18. st)
7. čo upevniť, nasadiť, vsadiť niečo na príslušné miesto: kowačzowy, co do kamenia ffortniho kolecko wrubal a osadyl, d 60 (ZVOLEN 1651); za priekopu gest ssipowy koren a od Hagyatowskeg luky gest kamen osazeny (TRENČÍN 1693); zleb pod fundament v piovare mezi hrubimi kadymy osadjli (PUKANEC 1724); widlazdel sem pywnicu ragecku a osadel dwere do muru (ORLOVÉ 1745)
8. čo zariadiť, utvoriť, založiť, vybudovať niečo (o včelách) založiť novú včeliu rodinu: nemuoz zadne twrzy ani miesta zawrzeneho, zdy vtwrzeneho neb parkanem ani na huorze osaditi, ani mezi wodami vstawiti (ŽK 1473); wieme, ze kde hosstaky osadil Martin Borchiczky, ze tu boli wrbiny a boly pasienky (s. l. 1588); na pilu nowu, pry nizniem mlyne osadzenu, wynaložil sem wisse desety zlatich (ŽILINA 1692); wlož gy (verbenu) do ula, když rug osadyss, a tak nykda nepugdu, než se budu dobre množity (LR6 17. st); kdy rog chcess ulapit a osadit (RG 18. st)
9. koho, (komu) kde, kam umiestniť, ustanoviť, dosadiť niekoho (k niekomu) niekam; posadiť niekoho niekam: dvuch žebrákův starych na branach osadili, knoty v ruce dali, prachem posypali; puškare si stratili, zradce osadili, hnojem děla nabijal, Turkum listy strílel a radu jím daval (HP 1566); na branach cztirom muskatirom cisarskym, kterich byl Fendrich sam osadil, dano per tall 1 (ŽILINA 1664); tam sem od nezbednej milej ulapený, do brezňanskej klétky mocne osadený (ASL 1781) zatvorený
10. práv koho zavolať, privolať niekoho na úradný výkon: pakli by rana smrtelna byla, tedy magi rychtare hned osaditi a prawo vezniti za geho skutek (ŽK 1473); oni dwa zwrchu gmenowany bratry zdaly dobrowolne y rukom danym swu wecz na dobrich a na pocztiwych lidi, kteri pak bili tam osaczeni na tú recz (L. TRNOVEC 1578)
L. o. právo, radu, súd (komu, na koho) (z popudu niekoho al. proti niekomu) zvolať zasadnutie rozhodcovského orgánu s vymedzenou právomocou: a druhy artikul takto nalezame, ze ma pan Podmanynsky prawo osadyt tey diedyne (TRENČÍN 1483 SČL); bylo prawo osadzene Jakubowi Dotkowi a Thomasse Swatkowi (P. ĽUPČA 1557); racztye, Wassa Welykomoznost o niektere zeme, ktere byly u Thomasse Swatka prawo osadyty a kto budye winowaty, nech prawo opaczi (SUČANY 1622); když pak procityl kral a te cedulky četl, pozwawsse a osadiwsse radu, rozkazal mladencum timto pristupity (CO 17. st); kdibi ste melj mity sud o tyto časne wecy, temi, kteriž nagzadnegssy gsu w cirkwy, sud osadte (Le 1730); osádzať [-(d)z-, -ď-], osadzovať ndk
1. k 1: (Daniel Stupavský) na temže mitje piwniczu kazdu nocz wartu osazal, dokudkolwek zemknuta bola (P. BYSTRICA 1675)
2. k 2: haitmanow doma nenye, zet su tehly dolu do Vher osazowat (KEŽMAROK 15. st)
3. k 3: kde sedlaczy wnovie wes osazugi od korzene noweho (ŽK 1473); poddanich zeby (provizor) pri sprawedliwosti dražal (!), gych nespustowatj, než radnegi na gruntj puste osazowatj vsylowal (TRSTÍN 1658); bilo nam take porucženo, žebi sme osazeli (pusté hoštaky), radi bychom to ucžinili, ale mi newime koho (H. SÚČA 1741); bude se usilovat uradnik, aby na puste grunty sedlakov osacal (DIV. N. VES 18. st E)
4. k 6: žadny nema towarisse sam sobe do warsstatu osadzowati a prigimati (CA 1712)
5. k 8: nečini hospodar dobre, kteri wčely do welikeho (!) klata osadzuge (PR 18. st); ked budess rog osazat, wloz gi kusek (verbeny) do ula (NV 18. st)
6. k 7: (svedok) wydel, kdy hranty ty Lyeskowanye osažali (TRENČÍN 1675); robotnyku gednemu, čuo koly osazal na dolneg brane, den 12 (KRUPINA 1684); trom, čuo wal osazowali, chleba den 5, brinze den 2 1/2, piwa den 3 1/2, swiecze dwe obeczne; minarom, ktery pri meskich sladownyach walow osacsowaly a wibieralj, na obet masa (ŽILINA 1718; 1729); murarowy, ktery kotuol osadzal, f1 7 (JELŠAVA 1722); (výdavky) na osazanga rine a pobiganga (LIPTOV 1768)
7. k 9: tak velice jsme utisknuti mimo jinych nakladkuv a strovy velikej, kdy nekdy po dvacet i vice (vojakov) na jednoho hospodara sa jich osadza (VÝCHODNÁ 1678 LP); quartyr magistrom, kdy kyrissou osazaly k panu rychtarowi, mediae 5 d 70 (KRUPINA 1684); do in vinculu: wezňa osáďam; asservo in carcere: osaďam wezna (KS 1763) zatvarám, uväzňujem
8. k 10:
L. byla niektera pre aneb priczina mezy timito dwema nassimy poddanimy Lenhartem Barthanusom a Martinem Lozegom strany vreku zemy, o kteryzto vrek tito gmenowany dwakradt se prawotily aneb prawa osasowaly (SLIAČE 1589); pani Zagowe skrze prokuratora Mokoni Georgeho prawo osaczeli pocztiwe (TRENČÍN 1592); gestli takowich kwaltownikow honime a ge ubigeme, techda Geg Wel. pani z nastakowim lotrom prawo osaczuge (BYTČA 1673); do judices: práwo osaďám (KS 1763)
9. čo na čo, do čoho (o sliepke, husi) dávať sedieť na vajciach, do krmníka ap.: černe slepice na wegca osadzug, lepsse su gak bile; husy osadzug do krmníka (PR 18. st)
10. čo (o stromoch) sadiť, vysádzať: kdiš horňe stromi na plemeno do záhradi osadzugeš; osoznegssj gest do zahradnich gedine gako do hornich stromku štepi osaczowati (PR 18. st); osadiť sa dk
1. usadiť sa, usídliť sa: kteryz wnowie przissly czlowiek w miestie se osadi (ŽK 1473); Gyrzyk Rzemenarz oznamil mi, žie u vas v miestie se osaditi a tu sveho lepssyho chtiel by popraviti (Č. KAMEŇ 1550 SLL); niektery pak bratri nemagicz wuoli tu se osaditi (P. ĽUPČA 1552); ya ubohy člowek, Wasskow ziat, chtegicze se pri tomto slobodnem a kralowskem meste zatrimaty y take osaditi (BARDEJOV 1699); w čas wycházenj roga potřebj starému klátu létač saužit, aby se ony poneyprv wýsslé wčely w létánj vnáwily a někde se samy osaditi hleděly (GO 1792); na puste toto mjsto brehu morskeho gsem se s celjm bidlem mjm osadil (PT 1796)
L. kdož by se kolwek chtell za mistra mezi namy zde osadity (CA 18. st E) usadiť sa ako majster
2. (o poddanom) usadiť sa na zemepanskej pôde: Salaj Mihal, že sa na pustinu osadil, jest slobodny (RAŽŇANY 17. st LP); kdiz sa budu khcet osadit takowy napadniczi, tehda czele selo na stiri stranki sa mat bude rozdelit (M. KAMEŇ 1729); to Geg Welikomožnost chce, abi se wsseckj (lúky a zeme) naspatek navratilj, žebi puste nestalo, ale žeby se poddanj tam osadilj a užitek činilj (LEŠŤ 18. st)
3. tvoriť vrstvu, usadnúť sa: a war u ohne a co se z wrchu osadi, to zbjreg warečku (TCh 18. st); osádzať sa, osadzovať sa ndk k 1: sedes ponere: osazowati se (PD 18. st); (osy a čmeliaky) kdiš magj krale sweho, nosga se w zemy, kdiš krale stratja, tulagj se a osadzugu po dirach staweni a we wisokich mistech (PR 18. st); k 2: prosime unižene W. M. gestli bi sme se my yrečity podany osazeli na buduce jaro (CINKOTA 1711) osadiť ndk robiť opovňovacie práce, budovať opevnenie: muni: pewnjm, hradjm, osadjm (ASl 1740) osadliť sa (ose-) dk kde usadiť sa, usídliť sa niekde: ze wssetkimi potomki nassimi zde zrozenimi nebo odjinud tu w Domaniži sa osedlicimi (!) za zawazugeme powinnost tuto stale, ustawične, zuplna zachowawaty a kontentowati (DOMANIŽA 1773); taká bila aposstoluw (moc), ag kďiž na gednom míste sa osedlili (BN 1796)


osádzať (sa), osadzovať (sa) p. osadiť

osaďiť_1 osaďiť osaďiť_2 osaďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu