osada ž
1. osídlené miesto; väčšia al. menšia administratívna sídelná jednotka, obec, dedina: zebi ste nam boly ochrancze y nassiho statku, kteryss mamie y v messcze (!) y na ozade (ZAVAR 1530 SLL); y my na to budeme myety starost a pylnost, aby (sa) wydalo, czo gest w nasseg pocztyweg osade, syroczie (OPATOVCE 1589); stalo se dokonany w pocztyweg osade Waynorych (VAJNORY 1643); jezli nebudeme mati niektere polechčeni, jako predtym bola pusta osada, zase tak zanechati musime (MARTIN 1689 LP); w procesu zahorskem w gisteg tedyss susedskeg fare a osade predykant zazrel p. kmotru swu (DuH 1723); hádka gest, kďe, v kteréj osaďe (Slováci) lepšé a čistotňejšé majú víslový, kďe pravšéj, základňejšéj mlúvá (BR 1785)
2. spoločenstvo pohromade žijúcich živočíchov: wčely každy rok rug yako nowu osadu wipusstagi (KoB 1666); wčely každeho roku rog yako nowu osadu (:nowy robotny lid:) wipuštegj (KoA 17. st)
3. ohradené, oplotené miesto, ohrada: conseptum: ohrazďené aneb opltené (!) mjsto, ohrada, osada (KS 1763); Haje, ktere sme si vyhajili osady, panstvo nam jich vzalo (UHROVEC 1770 LP)
4. nádržka, schránka, sádka: receptaculum: stok, kam se nerád zlewá, sskryna, rúrowá sskryna, rybny osada (KS 1763); -ný príd kto žije, býva v príslušnej osade, obci, miestny: Jan Ambruzowicz prystupyll gest naposledy s tymyto dobrymi a osadnymi lydmi do domu pana rychtara (TRSTÍN 1599); žebráci a bludáry sedlakom a osadnim gazdóm na terchu pozustawagu (NJ 1786-88); krádežníci sú obecním nebo pánskím službám predstawený gako tak rečeny richtári (:osadný spráwci:) (BN 1790); subst o. m miestny obyvateľ: Osadnj: I to gest, co mně w hlawě ležj, wandrowati těžko gest, katolickým býti take se mi lehké nezdá (FP 1744); osádka dem k 1:
F. gaký pán, takowá čeládka, gaký farár, takowá osádka (WU 1750) aký pán, taký krám
osadný p. osada