Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

osada -y osád ž.

1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka: horská, rybárska o.; roztrúsené o-y

2. komplex obývacích priestorov vybudovaných na osobitný cieľ: stanová o.

3. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí, kolónia: slovenské o-y v Amerike

4. hist. osídlené miesto v predhistorickom a hist. období: slovanské o-y;

osadný príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Liptovská Osada ‑ej ‑y ž.; Liptovskoosadčan ‑a mn. ‑ia m.; Liptovskoosadčanka ‑y ‑niek ž.; liptovskoosadský
osada ‑y osád ž.; osadný
Slanická Osada ‑ej ‑y ž.; Slanickoosadčan ‑a mn. ‑ia m.; Slanickoosadčanka ‑y ‑niek ž.; slanickoosadský

osada -dy osád ž.

Liptovská Osada -kej -dy ž. obec na strednom Slovensku v Ružomberskom okrese južne od Ružomberka;

Liptovskoosadčan, Osadčan -na pl. N -nia m.;

Liptovskoosadčanka, Osadčanka -ky -niek ž.;

liptovskoosadský, osadský -ká -ké príd.


osada -dy osád ž. 1. i admin.administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec, často na odľahlom mieste, s roztrúsenými obydliami; časť obce s vlastným názvom, priestorovo oddelená od ostatných častí, miestna časť: horská o.; rómska o.; život v malých obciach a osadách; o. Vlkolínec pri Ružomberku je rezerváciou ľudovej architektúry; obyvatelia osady sa venujú poľnohospodárstvu; nosiť poštu do vzdialenej osady; v osade žije málo mladých ľudí; najvyššie položenou tatranskou osadou je Štrbské Pleso
2.komplex budov vybudovaných na osobitný (rekreač­ný, záujmový) účel: chatová o.; stanová o.; indiánska o. zábavné centrum v štýle indiánskej kultúry (obyč. pre deti); trampská o.; veľkým problémom sú skládky odpadu v okolí záhradkárskych osád
3. hist., archeol. ▶ osídlené miesto v predhistorickom al. historickom období, z ktorého neskôr často vznikali mestá al. obce: praveká o.; keltská o.; banícka, remeselnícka, obchodnícka, uhliarska o.; zakladanie nových osád na brehoch riek; pod väčším hradom vznikali trhové osady; výsadné postavenie zabezpečovali osadám povýšeným na mestá ich privilegiálne listiny
4. ▶ územie v cudzine s obydliami, na ktorom sa usídlili príslušníci niektorého národa, kolónia: zakladanie nových osád nemeckými kolonistami na území Slovenska v stredoveku; Slováci vytvorili veľké osady na Dolnej zemi; väčšina židovských osád v minulosti vznikala v blízkosti kráľovských miest; v Severnej Amerike ostali okrem anglických osád aj francúzske kolónie Louisiana a Kanada
osádka1 -ky -dok ž. zdrob. k 1 zried.: nad osádkou sa vypína malebný vrch; Choď si po osádkach ľudí bantovať. [Sln 1974]


osádka1osada

osada 1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec: osada rybárov, banícka osadakopanice (skupina domov na samote; na západnom Slovensku): myjavské kopanicelazy (horská osada s roztrúsenými obydliami): detvianske lazyzastar. zried. folvark (Vajanský, Kukučín)

2. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí • kolónia: francúzske osady, kolónie na západoafrickom pobreží

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osada, -y, osád ž.

1. menšie územie so skupinou domov, na ktorom žije niekoľko rodín (obyč. menšia ako obec): o. rybárov; banícka o.; horská o.; cigánska o.;

2. skupina budov vybudovaná pre osobitný spoločný cieľ: robotnícka o.; prázdninové o-y;

3. hist. územie, miesta, na ktoré sa natrvalo osádzali obyvatelia (v predhistorických a v historických dobách) a z ktorých vznikali obce, mestá;

4. zastar. územie, na ktorom bývajú príslušníci niektorého národa v cudzine, kolónia: slovenská o. pešťbudínska (Vlč.);

osadný príd.;

osádka1, -y, -dok ž. zdrob.

osada ž. strsl, zsl skupina domov na samote (v horách), kopanica; menšia obec: Hnet, takto pri osade bola zastáfka na autobus (Skalka n. Váh. TRČ); Do téj osadi sa pújdú podzívat (Jablonové MAL); Varívala som po svadbách, ma ludé volávali až na druhé osadi kolondokola (Ružindol TRN); osada v horách (V. Bielice TOP); osadský príd. zried.: G muzike prišli aj osatskí mládenci (Červeník HLO); osádka ž. zdrob. expr.: Bol jeden jarek a druhi jarek, medzi tim bola taka osatka Lieskovo (Riečnica KNM)


osádka, osadský p. osada

osada ž
1. osídlené miesto; väčšia al. menšia administratívna sídelná jednotka, obec, dedina: zebi ste nam boly ochrancze y nassiho statku, kteryss mamie y v messcze (!) y na ozade (ZAVAR 1530 SLL); y my na to budeme myety starost a pylnost, aby (sa) wydalo, czo gest w nasseg pocztyweg osade, syroczie (OPATOVCE 1589); stalo se dokonany w pocztyweg osade Waynorych (VAJNORY 1643); jezli nebudeme mati niektere polechčeni, jako predtym bola pusta osada, zase tak zanechati musime (MARTIN 1689 LP); w procesu zahorskem w gisteg tedyss susedskeg fare a osade predykant zazrel p. kmotru swu (DuH 1723); hádka gest, kďe, v kteréj osaďe (Slováci) lepšé a čistotňejšé majú víslový, kďe pravšéj, základňejšéj mlúvá (BR 1785)
2. spoločenstvo pohromade žijúcich živočíchov: wčely každy rok rug yako nowu osadu wipusstagi (KoB 1666); wčely každeho roku rog yako nowu osadu (:nowy robotny lid:) wipuštegj (KoA 17. st)
3. ohradené, oplotené miesto, ohrada: conseptum: ohrazďené aneb opltené (!) mjsto, ohrada, osada (KS 1763); Haje, ktere sme si vyhajili osady, panstvo nam jich vzalo (UHROVEC 1770 LP)
4. nádržka, schránka, sádka: receptaculum: stok, kam se nerád zlewá, sskryna, rúrowá sskryna, rybny osada (KS 1763); -ný príd kto žije, býva v príslušnej osade, obci, miestny: Jan Ambruzowicz prystupyll gest naposledy s tymyto dobrymi a osadnymi lydmi do domu pana rychtara (TRSTÍN 1599); žebráci a bludáry sedlakom a osadnim gazdóm na terchu pozustawagu (NJ 1786-88); krádežníci sú obecním nebo pánskím službám predstawený gako tak rečeny richtári (:osadný spráwci:) (BN 1790); subst o. m miestny obyvateľ: Osadnj: I to gest, co mně w hlawě ležj, wandrowati těžko gest, katolickým býti take se mi lehké nezdá (FP 1744); osádka dem k 1:
F. gaký pán, takowá čeládka, gaký farár, takowá osádka (WU 1750) aký pán, taký krám


osadný p. osada

Osada Osada
osada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) osada
G (bez) osady
D (k) osade
A (vidím) osadu
L (o) osade
I (s) osadou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) osady
G (bez) osád
D (k) osadám
A (vidím) osady
L (o) osadách
I (s) osadami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1262 Liptovská Osada RK/ZI liptov.
1773, 1786, 18631913 Oszada, 1808 Oszada, Osada, 1920 Osada, 1927– Liptovská Osada
Osada p. Liptovská Osada
2466 Trstená TS/ZI orav. 1975 pričl. o. Ústie nad Priehradou (1953 zlúč. o. Oravské Hámre, Osada a Ústie do o. Ústie nad Priehradou).
1773 Trstzenna, Trstenna, 1786 Trsztenna, 1808 Trsztyenna, Trstěnná, 18631913 Trsztena, 1920– Trstená
Ústie nad Priehradou: 19531974 Ústie nad Priehradou
Oravské Hámre: 1773 Hamri ad Oszadam, Hamri, Hamry ad Oszad[am], 1786 Oszada-Hamri, 1808 Oszada-Hámri, Osada Hámry, 18631913 Hámri, 19201948 Hámry, 19481953 Oravské Hámre
Osada: 1773, 1786, 18631873, 18881913 Oszada, 1808 Oszada, Osada, 18771882 Oszáda, 19201953 Osada
Ústie: 1773 Usztya, Ustya, 1786, 18631877, 1888 Usztya, 1808 Usztya, Usťa, 1882 Usztya, Usztye, 18921913 Usztye, 1920 Ustie, 19271946 Ústie nad Oravou, 19461953 Ústie

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSADA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
SUCHÉ, okr. MICHALOVCE – 4×;
PETROVCE NAD LABORCOM, okr. MICHALOVCE – 2×;

V obci LIPTOVSKÁ OSADA (okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VESELOVSKÁ 42×; VESELOVSKÝ 39×; MÁLIKOVÁ 30×; KOŠTIAL 29×; MÁLIK 28×; KOŠTIALOVÁ 26×; MAROŠOVÁ 23×; ŤUPEK 22×; MICHALOVÁ 22×; MAROŠ 22×; KOREŇ 20×; ŤUPEKOVÁ 20×; MICHAL 19×; VLNIEŠKA 19×; KLUBICOVÁ 17×; KLUBICA 17×; VLNIEŠKOVÁ 16×; ŠOMEGOVÁ 15×; KOLLOVÁ 15×; ŠICULIAKOVÁ 14×; ŠOMEGA 14×; KOREŇOVÁ 14×; FILICKÁ 13×; JOZEFKO 12×; KVORKA 12×; GLEMBA 12×; ŠVANDOVÁ 12×; HÚŠŤAVOVÁ 12×; HALUŠKA 11×; ŠALÁT 11×; KOLLA 10×; ŠVANDA 10×; MRÁZIK 9×; ŠALÁTOVÁ 9×; BAČOVSKÁ 9×; SITKO 9×; MRVIŠOVÁ 9×; KVORKOVÁ 9×; HALUŠKOVÁ 9×; HÚŠŤAVA 9×; JOZEFKOVÁ 8×; ŠÍPKA 8×; SITKOVÁ 8×; MYDLIAROVÁ 8×; MRVIŠ 8×; BAČOVSKÝ 8×; CÁRACH 8×; KRBAŤA 8×; FILICKÝ 8×; CHLUSTOVÁ 7×; PASTUCHOVÁ 7×; HUSARČÍKOVÁ 7×; MADLIAK 7×; MADLIAKOVÁ 7×; MYDLIAR 7×; SRPOŇOVÁ 7×; HLADOVÁ 7×; ŠICULIAK 7×; KEROŇOVÁ 7×; CÁRACHOVÁ 7×; DUBOVSKÝ 6×; NEMSILOVÁ 6×; ZÁHRADNÍKOVÁ 6×; PRAŽENICA 6×; KAJDA 6×; POTKAN 6×; MATULA 6×; KOVÁČOVÁ 6×; ŽIHLAVNÍKOVÁ 6×; SEDLAČKOVÁ 6×; RAJČANOVÁ 6×; FUKAS 6×; LONGAUEROVÁ 6×; KURILLOVÁ 5×; DANIHELOVÁ 5×; FUKASOVÁ 5×; SANIGA 5×; KRBAŤOVÁ 5×; ČIRIK 5×; GLEMBOVÁ 5×; BELLUŠ 5×; ŠAVRTKA 5×; KOTRČ 5×; ČENGEROVÁ 5×; MRÁZIKOVÁ 5×; HLAD 5×; FIDESOVÁ 5×; ONDRÁŠIK 5×; ŠÍPKOVÁ 5×; FONGUSOVÁ 5×; SLIACKA 5×; CHMELAN 5×; RAJČAN 5×; LONGAUER 5×; DROZDÍKOVÁ 5×; HUSARČÍK 5×; ŠAVRTKOVÁ 5×; CMORIKOVÁ 4×; BARTÁNUSOVÁ 4×; DEMIKÁTOVÁ 4×; LUKAČOVIČ 4×; BULLOVÁ 4×; KEROŇ 4×; POTKANOVÁ 4×; BARTOŠ 4×; KOTUS 4×; DUDÁŠOVÁ 4×; ROŽKOVÁ 4×; VESELÝ 4×; ŠTRBÁK 4×; JÁNOŠOVÁ 4×; BELÁČEK 4×; SRPOŇ 4×; ČÍRIKOVÁ 4×; PARAČKOVÁ 4×; ŠTRBÁKOVÁ 4×; VANOVČANOVÁ 4×; MOČILANOVÁ 4×; BRTKO 4×; NEMSILA 4×; KOHÚT 4×; PARAČKA 4×; SABUCHOVÁ 4×; ŠKRABÁKOVÁ 4×; HUDECOVÁ 4×; UHRÍK 4×; SÚNOK 4×; BELLUŠOVÁ 4×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum LÍŠKOVÁ OSADA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
OPATOVÁ (TRENČÍN)
Urbanonymum NERESNICKÁ OSADA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NERESNICA (ZVOLEN)
Urbanonymum NOVÁ OSADA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 5):
BALOG NAD IPĽOM; DUNAJSKÁ STREDA; HADOVCE (KOMÁRNO); KOMÁRNO; KYNEK (NITRA)
Urbanonymum OSADA BORINA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PRIEVIDZA I STARÉ MESTO (PRIEVIDZA)
Urbanonymum OSADA DANKÓ PISTU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOLÁROVO
Urbanonymum OSADA HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEDNICKÉ ROVNE
Urbanonymum OSADA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 5):
BÁNOV; DEDINKA PRI DUNAJI (NOVÁ DEDINKA); LUČENEC; PLEŠIVEC; SVINSKÝ MAJER (BÁNOV)
Urbanonymum PIESKOVÁ OSADA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HURBANOVO

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo osád alebo akéhokoľvek moyennes ou implantations ou tout
mestách, mestečkách alebo osadách les villes, bourgs ou hameaux
mestečkách alebo osadách, postavených bourgs ou hameaux, bâtis
osady zloženej z niekoľkých sitio, composé de quelques
ostrovov a izolovaných osád des îles et des implantations isolées
predmestí, miest alebo osád banlieues, villes moyennes ou implantations
umiestnené v malých osadách situées dans des petites localités
z celej osady boli de la colonie étaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu