Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

osídlo -a obyč. pomn. osídla -del/-diel s.

1. pasca: vtáča sa chytilo do o-l

2. kniž. úklady, nástrahy: dostať sa do o-l zloby, vymaniť sa z o-l formalizmu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osídlo ‑a ‑del/‑diel s., osídla ‑del/‑diel s. pomn.

osídlo -la obyč. pl. -diel/-del s.

osídlo -la -del/-diel s. 1. ▶ zariadenie na chytanie zvierat, slučka z drôtu, povrazu a pod., nástraha, pasca: nastaviť, nastražiť o. na zajace; chytiť sa, spadnúť do osídlai fraz.; líška v osídle ešte žije
2. obyč. pl. osídla kniž. ▶ nebezpečná, často nečakaná okolnosť, situácia, z ktorej sa ťažko dá vymaniť bez morálnej al. telesnej ujmy; konanie zámerne zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho, intriga, nástraha; syn. pasca: osídla moci, zla; osídla lásky zamilovanosť, ľúbostný vzťah; ocitnúť sa v osídlach klamstiev; nezapleť sa do osídiel dopingu; po rozvode nezostávajte doma, v osídle samoty a smútku; Čert vymyslel manželstvo na skúšku! Je to osídlo na ľahkoverné naivky. [K. Lászlová]
fraz. dostať sa/chytiť sa/lapiť sa/padnúť do [diabolských] osídiel stať sa obeťou nástrah; chytiť/vlákať niekoho do [svojich] osídel prichystať niekomu nástrahu; uviaznuť v osídlach [niečoho, niekoho] podľahnúť nástrahám, stať sa obeťou intríg; vymaniť sa z osídla/z osídel/z osídiel [niečoho, niekoho] uniknúť nástrahe, niečím intrigám

osídlo p. pasca 1


pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

2. p. úklady

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osídlo, -a, obyč. v mn. č. osídla, -del/-diel str.

1. slučka, pasca na chytanie zveri: Vtáča sa zamoce do osídel. (Hor.); nastrážené osídla (Zgur.); Osídlo je dobre založené. (Ráz.)

2. nástraha, intriga: V tom nešťastnom, klamnom svete len osídla. (pieseň); pren. som ja v osídlach diabla! (Tim.) konám zle, nesprávne

zamotať sa, vliezť, upadnúť, chytiť sa, dostať sa do osídel stať sa obeťou nejakej intrigy; vymotať sa, vymaniť sa z osídel uniknúť nástrahe; chytiť niekoho do (svojich) osídel dostať ho do nastrojených nástrah; byť v o-ach niekoho al. niečoho pod silným vplyvom niekoho, niečoho

osídlo, obyč. pl osídla s
1. slučka, pasca na chytanie zvierat, sieť, klietka: jako oní malí, pekní horní ptáci, pokrm strežíci, hneď nenadále visí v osidle (RL 1634); musskus gest zbytečnost z krwe čyste possle gedneho howadka w Indy. Ta howadka (!) lapagy osydly a s nych tie hlyzy wyrezugy a su welmy sylne wuoňe (HL 17. st); illaqueo: osydlo uwozugi, do osydla chytiti, osydlem polapiti (WU 1750); transenna: mrize, sklon, kletka, pletene osydlo (ML 1779); prweg ness osidla padat budu, obracte sa (KP 18. st)
F. diabel tak gest w osjdle zapletenj gak wrabec od chlapcu na hračku (VP 1764) chytil sa
2. povraz, slučka: a z nawedeny diabla Satanasse (Mária) osjdlem se obesila (PEZINOK 1656); ktery se mudry nekdy chlubýl, že nosy swbuw osidlo, na kterem ma byti na ssybenicu? (SK 1697); tendicula: lička, osydlo (AP 1769); laqueus: osydlo, prowaz (GrP 1771); lyde pak mnozj y žnu, y zhromaždugi do stodol, y magi gessto odkud žiwj bitj, awssak wždjcky gako zabitj w pecowanj prilissnem zustawagy a nekdj sobe y osydlo z lakomstwj na hrdlo zakladagi (CS 18. st)
3. návnada, vnadidlo, lákadlo: (Pelagea) w twrdu žyn sa oblekla, wlasy pak swé utessile, ktere za osydlo mnohim bily, urezala (PeP 1769); warůg se tady osydel ženskych, neho z ssatu pocházý mol a od ženy neprawost muže (MPS 1777)
4. nástraha, úklady, lesť, pasca: prigmi take wieru nebeskeho prykazany, aby byl priebitek bosky, w kterem bi mohol konecžne a gistotne poznati sebe byti slobodneho od osydel diabelskich (BAg 1585); diabol proty nam bez ustany boguge a osidla strogy (ŠV 1675); gak pak muž tento w prostredným swém weku obcowal a žiw bil, gakowé pokussenj osidla a úklady diabla wistál, to známe neni (VP 1764); (sv. Jozef) mnohé tesskosti podstúpil, aby žiwot milého Gežjsse zachowal, kdy totiž osydla krále Herodesa od angela se dowědel (SlK 1766-80)
F. o-á činiť, klásť, rozkladať, stavať komu strojiť úklady, nástrahy (niekomu): bezbozny zide mu (Kristovi) osidla rozkladaly (CO 17. st); ktož osidlo klade, lapen bude w nem (Le 1730); swět tento tisyc a tisyc osydel stáwa dussám lidckým (SRo 1766); (odtrženci) mnohráte mu (sv. Augustínovi) osydla činili a na gistých cestách ho čekali (WP 1768); w ustach swych pokog mluwy s prytelem swym a tageme klade mu osydla (MC 18. st); liezť, upadnúť, vpadať do o-a (v o.) koho stať sa, stávať sa obeťou niekoho: ale prwe, mug mili dobri pritely, nežli Adam do osidla (diabla) bil upadl a do hrichu neprawosti, bili sme wssečkni sinowe boži (TC 1631); kdož pak opmjtá bázeň božj, brzo w ďáblowo osydlo vpadá (KO 1782); roztrhey, o, Gezu, wssecky ty řeťeze ať žádný w osýdlo ďiabla wjc neleze (StN 1785); polapiť, polapovať, uvrhnúť, vháňať, vtiahnuť, zamotať, zamotávať do o-a (do osídel) koho, uvrhnúť, vložiť o. na koho spôsobiť, spôsobovať, že niekto sa stane obeťou (niekoho): a snád nestidaté ty tance y starych lidi do osidla (diabla) whanejí, nebo sem tak winaučený, že v mnohích mestech prazne toliko stolice chramůw božich stoga (TRNOVO 1683 E); hrichowe gesste su diably, kterym dussicky mnohe do swich osidel polapugy (AgS 1708); totot pak k wassemu dobremu prawim, ne abich na was osidlo uwrhel, ale abi ste slussne a pripadne Pana se pridrželj (Le 1730); diabel Iudásse, pewnosti wiri zbaweného, do sweho osidla zamotal; diabel nekterich častokráte klamá a do swého osidla zamotáwa (VP 1764); zle se s teho czitil pekelnik, ketry aby osydlo wložit móhl, wssetek spúsob hledal; nessčetná ta bytka byla, která bratrúw tychto wtyáhla do osydel pry Asskalone, mestye palestinském (PeP 1770); (diabol) tých (nedbanlivých) do swogich osidel, do swogich klepcuw a pazuruw bes wsseckeg prace može polapiti (SQ 1781); kdo obchadzi neb preskočj sýt prawoti, prinúcen gest, aby do wrsse falssu a osidla zawadil (PP 1734) doplatí na to; o-a smrti chystať, stavať komu chcieť pripraviť niekoho o život: gak mnohé král Saul newinnému Dawidowy, ačkolwěk záťowy swému, osydla smrtj chystál (MP 1718); mnohé osydla smrty král Saul newinnému Dáwidowi stawal (Káz 18. st); ulapili mne osidla smrti (MS 1758) zomieram; kral zmerkowal Telemachowu naklonnost k Antiope, odkaudz (!) nadegi dosahl, že mladence tohto do osjdel laskj polapity bude mocty (PT 1796) zadrží ho prostredníctvom lásky; -ový príd k 2: osydlowé čárky máličko krywé, hned tenké, hned tlusté (GT 1780)

Osídlo_1 Osídlo Osídlo_2 Osídlo
osídlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) osídlo
G (bez) osídla
D (k) osídlu
A (vidím) osídlo
L (o) osídle
I (s) osídlom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) osídla
G (bez) osídiel
G (bez) osídel
D (k) osídlam
A (vidím) osídla
L (o) osídlach
I (s) osídlami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu