osídliť -i dok.
1. zaujať (neobývané miesto): obyvateľstvo o-lo úrodné kraje; neo-ené územie; staré, riedke o-enie
2. prideliť na obývanie: o. pohraničie;
nedok. osídľovať
osídliť -li -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok.
osídliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
osídlenie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ obsadenie a skultivovanie (neobývaného) územia človekom, ľudským spoločenstvom, zakladanie osád; stav z hľadiska pokrytia územia ľudskými sídlami: husté, riedke o. krajiny; sústredené, roztratené o.; praveké, predhistorické o. regiónu; dnešná štruktúra osídlenia na našom území; archeologické nálezy pôvodného slovanského osídlenia 2. ▶ založenie osady obyč. na cudzom území: nemecké o. na území východného Slovenska v stredoveku; študovať históriu židovského osídlenia na dnešnom slovenskom území ▷ ↗ i osídliť
osídliť -li -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ zaujať nejaké neobývané al. málo obývané územie ako miesto na život, ako sídlo, kolonizovať: o. kontinent; o. ostrov; naši predkovia osídlili nížiny v povodí Dunaja; Ameriku postupne osídlili európski kolonisti; cesta vedie husto osídleným krajom; šancou na prežitie ľudstva je o. inú planétu 2. (čo (kým)) ▶ z vlastnej vôle, z istej potreby poskytnúť al. určiť miesto na bývanie, zaľudniť: po odchode Tatárov sa panovník snažil o. spustošené územia kolonizovať; o. lokalitu nemeckými osadníkmi; kolonizátori osídlili pevninu otrokmi 3. (čo) ▶ (o zvieratách, o mikroorganizmoch) zabrať priestor vhodný na život v prírode al. v niektorej časti tela iného organizmu: probiotické baktérie sú schopné o. črevnú sliznicu; holé miesta v pôde rýchlo osídlia machorasty; niektoré dunajské ramená osídlili bobry; vlhká lesná pôda je osídlená červami, húsenicami a chrobákmi ▷ nedok. ↗ osídľovať
osídliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. zried. (ø; kde) ▶ zaujať miesto, územie na bývanie, usídliť sa: povolenie o. sa získali pôvodní obyvatelia dediny od cisára; v kraji sa osídlilo mnoho nových rodín; utečenci sa osídlili v cudzine 2. (ø; kde) ▶ (obyč. o mikroorganizmoch) prispôsobiť sa a rozmnožiť sa v priestore vhodnom na život, v prírode al. v niektorej časti tela iného živého organizmu: je dôležité, aby sa u dojčiat včasne osídlila črevná mikroflóra; v kyslom prostredí žalúdka sa probiotické kultúry neosídlili ▷ nedok. ↗ osídľovať sa
osídľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo) ▶ zaujímať nejaké neobývané územie ako miesto na život, ako sídlo, kolonizovať: o. planétu; o. Zem; o. vidiek; vesmír ešte nevieme o.; noví obyvatelia osídľovali oblasti opustené po bojoch s Turkami 2. (čo (kým)) ▶ z vlastnej vôle, z istej potreby prideľovať al. určovať priestor na bývanie: ostrov Svätý Tomáš osídľovali v minulosti trestancami; Cársky režim toto územie [Abcházsko] osídľoval rôznymi ľuďmi – Rusmi, Ukrajincami, Estóncami, Kazachmi, ale aj Gruzíncami. [Týž 2008] 3. (čo) ▶ (o živočíchoch, o mikroorganizmoch) zaberať priestor vhodný na život v prírodnom prostredí al. v niektorej časti tela iného živého organizmu: volavka osídľuje jazerá s brehmi zarastenými tŕstím; netopiere osídľujú krovy starých domov; pneumokoky osídľujú oblasť nosohltana; parazitická kvasinka osídľuje močové cesty ▷ dok. ↗ osídliť
osídľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (kde) ▶ zaujímať územie ako miesto vhodné na život, usídľovať sa: ľudia sa v minulosti často osídľovali pri náleziskách železnej rudy; Toto obyvateľstvo stredoslovenského pôvodu sa osídľovalo v úrodnejších oblastiach dolnej Oravy [...]. [A. Habovštiak] 2. (kde) ▶ (obyč. o mikroorganizmoch) prispôsobovať sa a rozmnožovať sa v priestore vhodnom na život v prírode al. v niektorej časti tela iného živého organizmu: vo vode sa osídľujú spoločenstvá mikroskopických húb; u dojčiat sa včasne osídľuje črevná mikroflóra ▷ dok. ↗ osídliť sa
kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územie • obsadiť • osadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničie • zaľudniť • zried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí
obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)
2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia
3. p. rezervovať
osídliť p. kolonizovať
zaľudniť • zried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi • osadiť • osídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté kraje • kolonizovať: kolonizovať pohraničie
osídliť, -i, -ia dok. (čo) zaujať nejaké (obyč. neobývané) miesto, územie, osadiť sa niekde: o. step, o. pohraničné kraje;
nedok. osídľovať, -uje, -ujú
|| osídliť sa osadiť sa, zaujať sídla, usídliť sa;
nedok. osídľovať sa
osídliť1 dk kde usadiť sa, usídliť sa niekde: furierowi, kteri list pisal strani Nemcou abi tu neosidlili, d 60 (KRUPINA 1681); osídliť sa, osedliť sa usadiť sa, usídliť sa niekde: takích pak [fár] mnoho, w kterích kaplán cužími (!) penizmi sa musi w nég osídliťi (BPr 1787); taká bila aposstoluw (moc), ag kďiž na gednom gistém míste sa osedlili (BN 1796)
osídliť2 ndk chystať, strojiť nástrahy, osídla: illaqueo: osýdljm (AP 1769)