osídlenie -nia s.
osídlenie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ obsadenie a skultivovanie (neobývaného) územia človekom, ľudským spoločenstvom, zakladanie osád; stav z hľadiska pokrytia územia ľudskými sídlami: husté, riedke o. krajiny; sústredené, roztratené o.; praveké, predhistorické o. regiónu; dnešná štruktúra osídlenia na našom území; archeologické nálezy pôvodného slovanského osídlenia 2. ▶ založenie osady obyč. na cudzom území: nemecké o. na území východného Slovenska v stredoveku; študovať históriu židovského osídlenia na dnešnom slovenskom území ▷ ↗ i osídliť
osídlenie, -ia str. osadenie, zaujatie nejakého územia obyvateľstvom: riedke o. (Jes-á); hist. predhistorické, neolitické, hallštattské o.