osídlenec -nca m. kto osídlil, osídľuje (isté miesto): o-i pohraničia
osídlenec -nca pl. N -nci m.
osídlenec -nca pl. N -nci m. ▶ kto sa niekam prisťahuje, osídli dovtedy neobývané al. málo obývané územie, osadník: nelegálny o.; americkí osídlenci; kolónie osídlencov; dedina má názov podľa priezviska prvého osídlenca; nemeckí osídlenci na území Slovenska zakladali aj sklárne ▷ osídlenkyňa -ne -kýň ž.: pomáhať rodine osídlenkyne
kolonista kto osídlil isté neobývané miesta • osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Ameriky • osídlenec
osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonisti • osídlenec: osídlenci pohraničia • prisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austrálie • hist.: škultét • šoltés • šoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)
osídlenec p. kolonista, osadník
osídlenec, -nca m. kto osídli nejaké (obyč. neobývané) miesto, kto sa niekam prisťahuje a osadí sa tam