ornamentika -y ž. ornamentálna výzdoba: bohatá o., o. nádob
ornamentika [-t-] -ky ž.
ornamentika [-t-] -ky ž. 1. umen. ▶ spôsob výzdoby využívajúci ornament, opakujúce sa geometrické prvky al. štylizované prírodné motívy; určitá ornamentálna výzdoba: rastlinná, zvieracia, geometrická o.; orientálna, antická, románska, baroková o. sústava ornamentov, výzdobných motívov v istom období a v rámci jedného slohu; vzorkovnica s dobovou ornamentikou vyšívania; prvky slovenskej ľudovej ornamentiky na dreveniciach v Čičmanoch; objekt so štukovou ornamentikou 2. bot. ▶ sústava výrastkov a priehlbiniek na povrchu výtrusov: popis zmien v ornamentike hubových spór
ornamentika -y ž. ‹l› výtv.
1. ornamentalistika
2. súbor motívov používaných v ornamente, ornament 1
ornamentika p. ozdoba
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
ornamentika, -y ž.
1. ornamentálna výzdoba, okrasa: ľudová o.; portál s nádhernou o-ou (Fig.);
2. náuka o ozdobovaní, okrasné umenie v staviteľstve, výšivkárstve, hrnčiarstve ap.