originálny príd.
1. pôvodný (význ. 3): o. text, obraz, o-e znenie, balenie
2. svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný: o. zjav, o. spôsob, postoj, o-a myšlienka;
originálne prísl.: pôsobiť o.;
originálnosť -i ž.: o. znenia; o. prejavu
originálnosť -ti ž.
originálnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. charakter toho, čo je pôvodné, pravé, pravosť, pôvodnosť; syn. originalita: o. vynálezu; certifikát o originálnosti podpísaný autorom 2. iba sg. ▶ charakter al. ráz niečoho zaujímavého, osobitého, jedinečnosť, osobitosť; syn. originalita: o. námetu; o. poetiky, umeleckej výpovede; o. ľudovej kultúry; Turistov z celého sveta priťahuje [chrám v Barcelone] typickou gaudíovskou originálnosťou. [VNK 2001]; nechýba im [hudobnej skupine] originálnosť a fantázia bez obmedzenia [Týž 2009] 3. ▶ jav, predmet, objekt a pod. vynikajúci svojou jedinečnosťou, nadpriemernosťou, niečo osobité, pozoruhodnosť; syn. originalita: predstaviť projekt propagácie Slovenska a jeho kultúrnych originálností
originálny príd. ‹l›
1. jestvujúci v origináli 1, pôvodný, jedinečný: o-e balenie; o. tovar; geod. o-a mapa mapový originál
2. nezávislý od nijakého vzoru, pôvodný, samostatný, osobitný: o-e myšlienky
3. vynikajúci neobyčajnými, zaujímavými črtami, svojský, zvláštny: o. človek; o. nápad;
originálne prísl.;
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu
2. p. svojráz, zvláštnosť 1
svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo
zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosť • osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka • svojráz • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov • mimoriadnosť • originálnosť • originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • zastaráv. svojstvo • individualita: prejavovať svoju individualitu
2. p. špecialita 1, kuriozita
1. ktorý je v origináli, pôvodný, prvotný: o-é znenie, o. spis, o-a listina;
2. svojský, svojrázny, jedinečný, osobitý; zaujímavý, zvláštny: o-a myšlienka, o. nápad, o. spôsob; o. človek; o. zjav, o-a vec; o-e výrazy (Tim.);
originálnosť, -ti ž.