orientovaný -ná -né príd.
orientovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. 2. st. -nejší publ. ▶ ktorý má dobrú znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich, informovaný, zorientovaný: odborník o. v masmediálnej sfére; poznajú situáciu a ceny na trhu, sú orientovanejší ako napríklad pred tromi rokmi; slovenský čitateľ, dobre orientovaný v diele Laca Novomeského [S. Šmatlák] 2. mat. orientovaný graf ▶ útvar zložený z prvkov dvojakého druhu, z uzlov a hrán; orientovaná úsečka úsečka, ktorej krajné body majú určené poradie (začiatočný bod, koncový bod) ▷ ↗ i orientovať sa
orientovaný príd. mat. o. graf útvar zložený z prvkov dvojakého druhu, z uzlov a hrán; o. ťah postupnosť uzlov a hrán orientovaného grafu; o. smer množina všetkých vektorov; o. uhol usporiadaná dvojica polpriamok so spoločným začiatkom
informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámený • poučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenách • zasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematiky • orientovaný • zorientovaný
orientovaný 1. ktorý má istý cieľ, zameranie, ktorý niekam smeruje • usmernený • zacielený • zameraný • upriamený: filozoficky orientovaný, zameraný spisovateľ; pokrokovo orientovaný, zacielený výskum; úsilie orientované, usmernené, upriamené na zabezpečenie blahobytu; usmernená, zacielená, zameraná strela (op. bezcieľna)
2. p. informovaný
orientovaný príd.
1. určitým spôsobom usmernený, zameraný na niečo, pridŕžajúci sa niečoho: (niekto) vedecky, filozoficky, politicky o.; daktylsky orientovaná báseň (Reis); geom. o-á úsečka úsečka s vyznačeným poradím bodov;
2. vyznajúci sa v niečom, majúci rozhľad, poznajúci veci: Je to rodený politik, orientovaný vo všetkých otázkach. (Kuk.);
orientovanosť, -ti ž.