orientálny → orient
orient -u m. ‹l›
1. kniž. východ (op. okcident 1)
2. O. východné krajiny (najmä vých. Stredomorie) (op. Okcident 2);
orientálny príd. najmä k 2: o-a despocia; o-e cirkvi; o-e cukrovinky vyrábané podľa orientálnych receptov; o-e koberce (vo všetkých ázij. štátoch, najmä na Prednom a Stred. východe) dekoratívne al. úžitkové ručne tkané al. viazané textílie s geometrickými, zvieracími al. figurálnymi motívmi; text. o-e súkno vlnená tkanina s jemným lesklým vlasovým povrchom; antrop. o. typ jeden z typov bielej rasy žijúcej v Malej Ázii a v Indii; lingv. o-e jazyky národov Ázie a Afriky; o-a filológia orientalistika;
orientálne prísl.