Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

orient -u m.

1. kniž. východ (význ. 4)

2. Orient krajiny na východe (v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu);

orientálny príd.: o-e zvyky, umenie;

orientálne prísl.

orientálne prísl.

orientálne prísl. ▶ charakteristicky pre Orient, krajiny a národy na východ od západnej civilizácie vo vedomí ľudí z iných častí sveta, obyč. z európskych krajín: o. zariadený byt; sedí s nohami o. skrčenými pod sebou; šaty sú bohato o. zdobené flitrami, perličkami a korálikovými strapcami; V orientálne ladenom prostredí sa nachádza komplex sáun a parných kúpeľov. [Cs 2004]

orientálne → orient

orient -u m. ‹l›

1. kniž. východ (op. okcident 1)

2. O. východné krajiny (najmä vých. Stredomorie) (op. Okcident 2);

orientálny príd. najmä k 2: o-a despocia; o-e cirkvi; o-e cukrovinky vyrábané podľa orientálnych receptov; o-e koberce (vo všetkých ázij. štátoch, najmä na Prednom a Stred. východe) dekoratívne al. úžitkové ručne tkané al. viazané textílie s geometrickými, zvieracími al. figurálnymi motívmi; text. o-e súkno vlnená tkanina s jemným lesklým vlasovým povrchom; antrop. o. typ jeden z typov bielej rasy žijúcej v Malej Ázii a v Indii; lingv. o-e jazyky národov Ázie a Afriky; o-a filológia orientalistika;

orientálne prísl.

orient, -u m. kniž. východ, jedna zo štyroch svetových strán;

Orient východné krajiny, východné národy;

orientálny (star. i orientálsky) príd.: o. ráz, štýl, pôvod, vplyv, o-a kultúra, o-e jazyky; o. ústav pre výskum jazyka a kultúry východných národov; o. tanec; orientálska múdrosť (Ráz.);

orientálne prísl.;

orientálnosť, -ti ž. východný, orientálny ráz