Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

orient -u m.

1. kniž. východ (význ. 4)

2. Orient krajiny na východe (v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu);

orientálny príd.: o-e zvyky, umenie;

orientálne prísl.

Orient -tu m.

orient -tu m. kniž.

Orientálec ↗ Orient

Orientálka ↗ Orient

orient -tu m. ⟨lat.⟩ kniž. 1. ▶ kultúrna a spoločenská osobitosť, znaky krajín a národov nachádzajúcich sa na východ od západnej civilizácie vo vedomí ľudí z iných častí sveta, obyč. z európskych krajín s kresťanskou tradíciou: skutočný o. zažijete aj na trhu s ťavami; kúsok od Jadranského mora – v Mostare – už na vás dýcha o.; Na druhý deň nás už víta [...] kráľovský Marrákeš aj s jeho nenapodobiteľnou atmosférou pravého orientu. [M. Ondrejka]; farebný stredoveký o. v starej Káhire [Cs 2006]
2. ▶ svetová strana v smere vychádzajúceho slnka, východ; op. okcident, západ: vietor od orientu

Orient -tu m. ⟨lat.⟩ ▶ krajiny a národy nachádzajúce sa na východ od západnej civilizácie, krajiny Prednej Ázie, Blízkeho východu a severnej Afriky, (v širšom chápaní) aj krajiny Stredného východu a Ďalekého východu: exotický O.; krajiny Orientu; histótia starého Orientu Prednej Ázie; vzácne korenie, drahocenný tovar dovezený z Orientu; chystá sa na cesty po Oriente ▷ Orientálec -lca pl. N -lci m.; Orientálka -ky -lok ž.

orient -u m. ‹l›

1. kniž. východ (op. okcident 1)

2. O. východné krajiny (najmä vých. Stredomorie) (op. Okcident 2);

orientálny príd. najmä k 2: o-a despocia; o-e cirkvi; o-e cukrovinky vyrábané podľa orientálnych receptov; o-e koberce (vo všetkých ázij. štátoch, najmä na Prednom a Stred. východe) dekoratívne al. úžitkové ručne tkané al. viazané textílie s geometrickými, zvieracími al. figurálnymi motívmi; text. o-e súkno vlnená tkanina s jemným lesklým vlasovým povrchom; antrop. o. typ jeden z typov bielej rasy žijúcej v Malej Ázii a v Indii; lingv. o-e jazyky národov Ázie a Afriky; o-a filológia orientalistika;

orientálne prísl.

orient, -u m. kniž. východ, jedna zo štyroch svetových strán;

Orient východné krajiny, východné národy;

orientálny (star. i orientálsky) príd.: o. ráz, štýl, pôvod, vplyv, o-a kultúra, o-e jazyky; o. ústav pre výskum jazyka a kultúry východných národov; o. tanec; orientálska múdrosť (Ráz.);

orientálne prísl.;

orientálnosť, -ti ž. východný, orientálny ráz

Orient m lat krajiny ležiace na východe, v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu: gest ten bily a ffigowany sulphur bezpečnegssy k užiwanj nezli od Orientu (OCh 17. st); -álsky príd: osem radou orientalskich perel (ZVOLEN 1705)
L. wezmy orientalskeho mastixu 3 quintliky (RT 17. st farm) živica z pieprovníka peruánskeho (Schinus molle); bisam: Moschus: pjžmo oryentálske (TT 1745 farm) vonná látka zo žliaz niektorých zvierat al. vtákov, tonkinské pižmo