orgia ↗ orgie
orgie -ií D -iám L -iách ž. pomn. ⟨gr.⟩ 1. hist., náb. ▶ (v staroveku) kultová slávnosť na počesť boha vína a plodnosti (Dionýza, Bakcha) al. na počesť bohyne žatvy (Demetry a jej dcéry Persefony) spojená s hýrením: sláviť o. na počesť Dionýza 2. i orgia -ie trochu kniž. ▶ výstredná, neviazaná zábava, hýrenie: gurmánska o.; divoké pijanské orgie; oddávať sa orgiám; večierok sa zvrhol na sexuálne orgie; V starovekom Ríme sa žiadna orgia nezaobišla bez nápadito servírovaných ustríc. [G. Murín] 3. i orgia -ie expr. ▶ prehnané vyžívanie sa v niečom; intenzívny zážitok z niečoho: film sa zameriava na trikové orgie a veľkolepé scenérie; skladba sa rozvinie do bubeníckych orgií; svetelné efekty v počítačovej hre sú aj vizuálnou orgiou; Žiadna láska v živote nemôže byť taká krásna. Nech žijú literárne orgie! [J. Satinský]; V meste sa necháme vyložiť na začiatku obchodnej zóny a prepuknú nákupné orgie. [InZ 2001]
orgie, -ií, -iám, -iách ž. pomn.
1. v starovekom Grécku bohoslužobná slávnosť na počesť boha Bakcha, spojená s hýrením;
2. i v j. č. orgia hlučná, výstredná zábava, bezmedzné hýrenie; akákoľvek iná výstrednosť: vystrájať, robiť, sláviť orgie, rozpustilé, divé, krvavé orgie; fašistické orgie (Fr. Kráľ); surová a bezcieľna orgia (Vaj.); pren. vypukla papierová vojna, orgia formalít (Karv.) spleť, príval