organ -a m. najväčší z hud. nástrojov založený na využití tlaku vzduchu, kt. po stisnutí klávesov rozozvučí píšťaly: chrámový, koncertný o., hrať na o-e;
organový príd.: o. koncert
organový -vá -vé príd.
organový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na organ, mohutný klávesový píšťalový hudobný nástroj: o. manuál; organové píšťaly; organová klaviatúra, skriňa; ťahať organové mechy; Ľudia sa veľmi potešili, keď z chóru chrámovej lode znova zazneli organové tóny [...]. [A. Habovštiak] 2. ▶ súvisiaci s organom; určený pre organ; hraný na organe: o. virtuóz; organová hudba, skladba; baroková organová tvorba; hĺbka organových fúg J. S. Bacha; vypočuť si o. koncert
organ -a m. ‹g›
1. hud. nástroj (pre chrámy a koncertné siene) tvorený sústavou perných a jazýčkových píšťal rozoznievaných prúdom vzduchu: pneumatický (vzduchový), elektrofonický o.
2. čo pripomína organ: geol. geologický o. zvislé vreckovité priehlbne vzniknuté koróziou vápenca pozdĺž puklín a zlomov;
organový príd.: o. koncert; o. mech
organový → organ
organ, -a m. klávesový hudobný nástroj (v chrámoch a koncertných sieňach), na ktorom vznikajú tóny vháňaním vzduchu do píšťal: hrať na o-e; mohutné akordy o-a (Pláv.); hlas ako o. mohutný, silný; pren. o-y lietadiel (Žáry) hučanie leteckých motorov;
organový príd.: o-á píšťala; o. koncert
organový p. organ