organizátor -a m. kto (al. čo) organizuje: byť schopný o., o. výroby;
organizátorka -y -riek ž.;
organizátorský príd.: o-á činnosť; mať o-é schopnosti;
organizátorstvo -a s.
organizátor [-n-] -ra pl. N -ri m. (človek al. inštitúcia)
organizátor [-n-] -ra L -re pl. N -ry m. (zariadenie; časť embrya)
organizátor1 [-n-] -ra pl. N -ri m. 1. ▶ osoba al. organizácia, ktorá zabezpečuje prípravu al. riadi nejakú akciu, podujatie a pod., usporiadateľ: hlavný o.; dobrovoľný o. súťaže, veľtrhu; solidarita s organizátormi referenda; organizátori starostlivo pripravili program školského športového dňa; boli aktívnymi organizátormi protestov proti spoplatňovaniu vysokoškolského štúdia 2. ▶ kto cieľavedome, obyč. dlhodobo koná v prospech rozvoja niečoho, rozvíjateľ: dlhoročný o. turistiky a lyžiarstva v Tatrách; bol neúnavným organizátorom literárneho, národného, kultúrneho života na Slovensku ▷ organizátorka -ky -riek ž.: o. konferencie
organizátor2 [-n-] -ra L -re pl. N -ry m. 1. elkom. ▶ prenosné elektronické zariadenie na plánovanie, uchovávanie informácií a pod.; funkcia al. aplikácia používaná pri plánovaní; syn. organizér: vreckové organizátory s multimediálnymi funkciami; inštrukcie organizátora pamäte; súčasťou mobilného telefónu je osobný o. 2. biol., genet. ▶ časť embrya stimulujúca morfologický vývoj a diferenciáciu tkanív: o. v zárodkoch stavovcov
organizátor1 -a mn. N -i m. (organizátorka -y ž.) kto niečo organizuje al. dokáže organizovať;
organizátorský príd.: o-á činnosť, funkcia, práca;
organizátorsky prísl.;
organizátorstvo -a s.: práv. o. trestného činu
organizátor2 -a mn. N -y m. ‹f < g›
1. biol. časť embrya stimulujúca morfologický vývoj a diferenciáciu tkanív; oblasť chromozómu zodpovedajúca za vznik jadierka
2. výp. tech. mechanizmus riadiaci prácu na viacerých programoch počítača
organizátor p. usporiadateľ, pôvodca 1
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
usporiadateľ kto niečo usporadúva, organizuje: usporiadateľ plesu, zápasu • organizátor: organizátor prednášky • uskutočňovateľ • realizátor: uskutočňovateľ, realizátor výstavy
organizátor, -a m. kto organizuje, človek s organizovanými schopnosťami: vynikajúci, aktívny o.;
organizátorka, -y, -riek ž.;
organizátorský príd.: o. talent, o-é schopnosti; o-á práca