orgán -u m.
1. časť organizmu s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový o., rečové o-y; rastlinné o-y
2. zložka ver. správy, polit. organizácie ap. majúca istú funkciu: zákonodarné, politické o-y, o. štátnej správy
3. osoba poverená výkonnou mocou: kontrolný, bezpečnostný o.
4. noviny, časopis istej polit. al. hosp. ustanovizne;
orgánový príd. k 1
orgán -nu pl. N -ny m.
orgán -nu/-na pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ časť živočíšneho al. rastlinného tela s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový, zrakový o.; rečové, zmyslové orgány; tráviace, pohlavné orgány; transplantácia telesných orgánov; poškodenie životne dôležitých orgánov srdca, pečene, pľúc a pod.
2. admin. ▶ štruktúrovaná jednotka verejnej správy, organizácie, výrobného podniku a pod. plniaca isté (spravujúce) funkcie, správny, výkonný útvar; osoba poverená výkonnou mocou: štátny, samosprávny o.; nadriadený o. daňového úradu; orgány štátnej moci; systém kontrolných, riadiacich orgánov; primátor mesta je štatutárnym orgánom zástupcom určeným na základe príslušných predpisov; ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti; zvýšiť kvótu na zastúpenie žien v straníckych orgánoch 3. práv. orgány verejnej moci ▶ jednotky zákonodarnej, výkonnej, súdnej moci; orgány činné v trestnom konaní inštitúcie (súd, prokuratúra, polícia) vykonávajúce na základe ústavy a zákonov príslušné úkony v trestnom konaní 4. ▶ (prv obyč. v spojení tlačový orgán) noviny, časopis politickej, hospodárskej, záujmovej a pod. organizácie: týždenník je orgánom Spolku slovenských spisovateľov; martinské Národné noviny, ústredný tlačový orgán slovenského národného hnutia; publikoval viacero článkov v Pravde, keď bola ešte tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
orgán -u m. ‹g›
1. biol. ústroj mnohobunkových organizmov, časť tela špecializovaná na vykonávanie určitej funkcie, ústrojenstvo: telesné, pohlavné o-y; o. asimilácie, výživy
2. noviny, časopis hospodárskej al. politickej organizácie
3. čast. mn. o-y inštitúcia, zbor, korporácia s príslušnou právomocou, ktorá niečo riadi, o niečo sa stará a pod.: štátne, odborové o-y
4. odb. osoba poverená výkonnou mocou; bezpečnostný, dozorný, dopravný o.;
orgánový príd.: lek. o-á patológia, fyziológia; psych. o-é pocity ktorými si uvedomujeme svoj telesný stav (napr. hlad), organické
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu
2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)
orgán, -u m.
1. biol. ktorákoľvek časť živočíšneho al. rastlinného tela určitého tvaru s osobitnou funkciou, ústroj: telesné o-y, zažívacie, dýchacie o-y, sluchový, zrakový, o., rečové o-y, zmyslové o-y; vegetatívne o-y, pohlavný o., rozplodzovacie o-y;
2. výkonný úrad al. výkonný úradník verejnej správy, podniku, korporácie ap.: bezbečnostný o., štátne, vládne, zákonodarné, verejné, súdne o-y; stranícky, politický, hospodársky o.; p. ľudovej správy; o. Verejnej bezpečnosti; nadriadený, miestny, pomocný o., úradný, kontrolný, výkonný o.; výkupný o.;
3. noviny, časopis nejakej politickej strany, nejakej inštitúcie al. skupiny: Pravda, orgán ÚV KSS;
orgánový príd. k 1: o-á porucha, zmena