orešec -šca pl. N -šce m.
orešec -šca pl. N -šce m. ▶ bežné označenie lúčnej cibuľovitej rastliny cesnaku orešcového Allium scorodoprasum: rozkvitnutý o.; cibuľky orešca
orešec, -šca m. cibuľovitá rastlina; bot. cesnak o. (Allium scorodopasum)
orešec m. 1. šar cesnakovitá rastlina, bot. cesnak orešcový (Allium scorodoprasum): orešec (Dl. Lúka BAR) 2. šar odroda drobnej cibule: Dachto ma račej orešedz jak cebuľu, bo je ostrejši (Ratvaj SAB); V zahradze bil i orešec (Dl. Lúka BAR) 3. nevyvinuté zrno: Orešec, to je mlkvó zrno bez múke (Turíčky LUČ)
orechovec, orešec m bot cesnak orešcový Allium scordoprasum: budiete-ly, W. M., nazbit czibulneho a mrkewneho semene mety, take y orechowcza, raczte mi nieczo mimo swoyu potrebu vdelity (MADOČANY 1581); buobu takže welikeho dobra cžastka, orechowcza nemnoho (ZVOLEN 1620); hlawkowate neb hlawku misto korene magjce gsau cesnek, cibula, orechowec (KoB 1666); orechowecz s octem a s soli pomazany vhrj na twarj zhani (MT 17. st); retkva, zeler, cvikli, cesnak, orešec (MVV 1779-85)
orešec p. orechovec