orchester -tra L -i mn. -e m. súbor hudobníkov interpretujúcich hud. diela: symfonický, tanečný, dychový o.; hrať v o-i;
orchestrálny príd.: o-e dielo, teleso;
orchestrový príd.: o. sprievod
orchestrálny -na -ne príd.
orchestrálny -na -ne príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na orchester, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo; hraný orchestrom; určený pre orchester: orchestrálne teleso; orchestrálne obsadenie; orchestrálni hráči; orchestrálna hudba, skladba; o. hlas jedna zo zvukových zložiek skladby; o. part notový zápis pre jeden nástroj; o. skladateľ; premiéra orchestrálneho diela; spev s orchestrálnym sprievodom; orchestrálna verzia známej piesne; dirigent študuje orchestrálnu partitúru 2. 2. st. -nejší ▶ (o zvukovej stránke hudobného diela) vyznačujúci sa výrazovou silou, podobný orchestru: orchestrálna štúdiová verzia skladby; staršie albumy skupiny sú orchestrálnejšie ako posledný
orchester -tra m. ‹n < f < l < g›
1. hud. teleso, súbor hrajúci na rozličných nástrojoch: symfonický, komorný, dychový, džezový o.
2. miesto na produkciu členov orchestra;
orchestrálny príd. k 1: o-a symfónia;
orchestrálne prísl.
orchestrálny → orchester
orchestrálny týkajúci sa orchestra • orchestrový: orchestrálna, orchestrová hudba (op. vokálna); orchestrový sprievod • nástrojový • inštrumentálny (týkajúci sa hudobných nástrojov)
orchester, -tre, 6. p. -tri, mn. č. -tre m.
1. teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné diela: symfonický, sláčikový, dychový o.; divadelný, komorný o.; o. ľudových nástrojov; tanečný, džezový o.; dirigovať o., hrať v o-i; pren. o. poézie (Žáry) pestrosť poézie; Jednotvárny o. žiab (Laz.) škrekot;
2. miesto, kde je umiestený súbor účinkujúcich hudobníkov (napr. v divadle pred javiskom);
orchestrálny príd.: o. koncert, o-a hudba, skladba, o. sprievod, o. dirigent, hráč;
orchestrový príd.