orbita -y -bít ž. obežná dráha (nebeských telies, elektrónov ap.);
orbitálny príd.: o-a stanica obežná
orbitálny -na -ne príd.
orbitálny -na -ne príd. 1. astron. ▶ súvisiaci s orbitou, trajektóriou, po ktorej obieha kozmické teleso al. umelá družica; nachádzajúci sa na orbite: orbitálna dráha Zeme; o. teleskop; o. modul oddeliteľná časť kozmickej lode zostávajúca na obežnej dráhe; o. komplex; orbitálna stanica veľká umelá družica na dlhodobý výskum kozmického priestoru 2. anat., lek. ▶ vzťahujúci sa na orbitu, očnicu: o. tuk; liečba orbitálneho hematómu
orbita -y ž. ‹l›
1. astron. obežná dráha družice; (jad.) fyz. obežná dráha elektrónu; uzavretá krivka, po ktorej sa pohybuje nabitá častica v magnetickom poli kruhových urýchľovačov al. niektorých spektrometrov beta
2. anat. párová dutina v tvárovej časti lebky, v ktorej je uložené oko, očnica;
orbitálny príd.: astron. o-a dráha obežná; kozm. o-a stanica veľká umelá družica na dlhodobý výskum kozmického priestoru, družicová stanica; jad. fyz. o. elektrón viazaný v atóme a tvoriaci s inými atómami elektrónový obal; o-e kvantové číslo; – lek. o. nádor očnicový