oranie p. orba
orba kyprenie pôdy obracaním pomocou pluhu • oranie • hovor. oračka: pôda zrelá na orbu, oranie, oračku • podmietka (plytká orba po žatve)
oranie s. csl obrábanie, kyprenie pôdy pluhom: Pri oraňí sa statog voďí tedi, ke_ca mladie junce alebo kravi učia orať (Lišov KRU); Orádž ustal pri oraní (Vaďovce MYJ); Ket prišol z oraňa, dal koňom žrec (Spiš. Štvrtok LVO) F. jasenné oraňié, polovičné hnojeňié (Bošáca TRČ) - jesenná orba zúrodní pôdu
oranie [-ie, -í], oratie s obrábanie pôdy orbou, oračka: ponewacz w tich pustich mestich zadneho syatia aneb orania neny, pro sebe, swogich gwerkuw a robotnikow proffanty kupowaly (LIPTOV 1554); Banowczanom za orany fl 1 (ŽILINA 1566); tohoto mestečka (N. Pravna) meštane okolo orani žadnej prace nevykonavaji (BOJNICE 1614 U2); wssak w tento cžas gesste oranym a ginssimj polnimy robotamy (záprahy) negsu zaneprázneny (ORAVA 1697); od orania zahradi sspitalskeg den 15 (ŽILINA 1720); kopaniczu w prothanskom chotary koncza Harasky na dwoge orania nebohy Durfaj Dyuro zo stranky diwinskeg užiwau (DIVÍN 1737); aratio: oranie, oračka; arandi praeceptor: učitel orati (KS 1763); aratio: oránj (CL 1777); kopanitza pod dwe kili sgatya spolu s pracy wssecku y s gednjm oratjm osacowala se na Rzl 10 (KALINOVO 1794) F. nič s člowekem twrdoustym do konce nezwedess, skoreg kocura na role k oraňi wiwedess (GV 1755) o tvrdohlavosti
oratie p. oranie