oráč m
1. kto orie pôdu pluhom: Hrabovskemu, kdy stawal po niekolik dni nad oraczmi, kdy vhory preorawali, dano d 21 ((TRENČÍN) 1587); k panu richtarowi na oraczou farskich i na pana služniho piwa (S. ĽUPČA 1666); oráč preoráwa zemi lemessem (:radlem:) a čryslem (:krogidlem:) (OP 1685); kdy meske zeme preorawaly no 18 pluhy, daly tym oračom na bryncu d 40 (KRUPINA 1706); orača na den po 2 rimske platili sme (SIHELNÉ 1776 LP)
2. kto obrába pôdu, roľník, sedliak, poľnohospodár: agricola: oracž (PG 1656); oracž gest, kterj rolu dela, duchodkem roczneg urodi se žiwj (KoB 1666); orač naschwal neha roli dwa neb trj leta neb wjce vhorem ležati weda, že gjm to nevsskodj, ale že bude vrodnegssj (ZA 1676); orač prweg nežli ze sweho pole užitek zbjrati chce, musy pilne na poli pracovati (FK 1760); agricola: sedlák, oráč (CL 1777)
F. oráč o pluhéch a švec o botách vždi mluvíva (BR 1785); chcess-li gisti masný koláč, musys býti pilný oráč (StN 1786) bez práce nie sú koláče; -i, -ový príd k 1: georgicus: oráčy, oráčowy (KS 1763); -sky príd k 1: galerita: sskrowánek (:wták:), cepičkowy wtácek, oračsky wták; glebani boves: sylné oračké (!) wolj (KS 1763); k 2: zanedbalé wyvčenj kraganůw w oráčských prácách (ŠkD 1775) poľnohospodárskych;
x. pren my (apoštoli) sme pomocnjci božj, wy (Korinťania) ste práca oračská, postawenj božj ste (KB 1756) my pracujeme duševne, vy manuálne
oráčový, oráčsky p. oráč