opustený príd.
1. z kt. odišli obyvatelia, pustý, prázdny: o. hrad
2. zanechaný sám na seba, osamotený, osamelý: o-é deti
3. spustený, zanedbaný: vyzerá celkom o.;
opustene, opusteno prísl.: žiť o.;
opustenosť -i ž.
opustenosť -ti ž.
opustenosť -ti ž. 1. ▶ stav človeka ponechaného na seba samého, bez spoločnosti, priazne al. podpory blízkych, samota, odlúčenosť, osamelosť: o. sirôt, vdov; v tme premkne malé dieťa o.; film zachytáva o. detí počas vojny; trápi ho pocit opustenosti; zomrel v biede a opustenosti; v starobe sa zvyšuje strach z opustenosti; divadelná hra pracuje s motívom opustenosti žien v strednom veku 2. ▶ charakter toho, čo je opustené, čo zostalo bez ľudí, čo je bez známok života, ľudoprázdne, pustota: o. stíchnutého námestia; knižnica pôsobila dojmom opustenosti
opustenosť p. samota, prázdnota 1
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosť • osamelosť • opustenosť • zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti • kniž. zried. osamotenie • poet. zried. osamenie (Mihálik) • osihotenosť • osirotenosť • osirelosť • osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov • ústranie: žiť v ústraní • súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia
opustený1 príd.
1. ponechaný sám na seba, nemajúci podpory, pomoci od nikoho, osamotený, osamelý, osirotený: o-á žena, vdova; o-á sirota, o-é deti; o-á matka; o. ako prst; o. ako kôl v plote; blúdiť ako o-á ovca;
2. pustý, prázdny, zanedbaný: o. kaštieľ, hrad; o. hrob; o. sad; o-á dedina;
3. (o človeku) zanedbávajúci sa, nestarajúci sa o seba, zanedbaný;
opustene prísl.;
opustenosť, -ti ž. osamotenosť, osamelosť, samota: pocit o-i