opustený príd.
1. z kt. odišli obyvatelia, pustý, prázdny: o. hrad
2. zanechaný sám na seba, osamotený, osamelý: o-é deti
3. spustený, zanedbaný: vyzerá celkom o.;
opustene, opusteno prísl.: žiť o.;
opustenosť -i ž.
opustene, opusteno 2. st. -nejšie prísl.
opustene, opusteno 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ s pocitom osamelosti, odlúčenia od ľudí: doma sa nikdy necítila o.; pes kvíli žalostnejšie a opustenejšie 2. ▶ svedčiac o nedostatku starostlivosti (z dôvodu dlhšej neprítomnosti ľudí), zanedbane, pusto; svedčiac o neobývanosti, o ľudoprázdne: dom pôsobil o., akoby v ňom nikto nebýval; cintorín, voľakedy udržiavaný, vyzeral o.; Opona malého javiska bola šedivá od prachu, opusteno visela na motúze. [P. Karvaš]
opustene p. osamote, sám 2
osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
opustený1 príd.
1. ponechaný sám na seba, nemajúci podpory, pomoci od nikoho, osamotený, osamelý, osirotený: o-á žena, vdova; o-á sirota, o-é deti; o-á matka; o. ako prst; o. ako kôl v plote; blúdiť ako o-á ovca;
2. pustý, prázdny, zanedbaný: o. kaštieľ, hrad; o. hrob; o. sad; o-á dedina;
3. (o človeku) zanedbávajúci sa, nestarajúci sa o seba, zanedbaný;
opustene prísl.;
opustenosť, -ti ž. osamotenosť, osamelosť, samota: pocit o-i
opustený2 príd. zried. ovisnutý, bezvládny, spustený: sedieť s opustenou hlavou (Bodn.);
opustene prísl.: ruky držiac v lone opustene (Tim.)