optimizmus -mu m. sklon nazerať na udalosti, ľudí, na život a jeho perspektívy z lepšej stránky, op. pesimizmus: byť plný o-u;
optimista -u m. kto vyznáva optimizmus;
optimistka -y -tiek ž.;
optimistický príd.;
optimisticky prísl.
optimizmus [-t-] -mu m.
optimizmus [-t-] -mu m. ⟨lat.⟩ i psych. ▶ sklon nazerať na ľudí a život z lepšej stránky; pozitívne, radostné naladenie; op. pesimizmus: životný o.; byť plný optimizmu; napriek neúspechu nestrácame o.; žiari optimizmom a dobrou náladou; po výhre nabrala reprezentantka novú dávku optimizmu; úspech môže zvádzať k prehnanému optimizmu; Ak mám hovoriť celkom otvorene, nemal na optimizmus nijaký dôvod. [P. Vilikovský]
optimizmus -mu m. ‹l› filozofický názor zdôrazňujúci životné klady a veriaci vo vývoj k lepšiemu; psych. sklon posudzovať veci a udalosti z lepšej stránky (op. pesimizmus)
optimizmus p. radosť
radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír
optimizmus, -mu m. radostný náhľad na život, kladné posudzovanie života, preniknuté vierou v šťastnú budúcnosť: životný o., radostný o.; byť plný o-u;
optimista, -u, mn. č. -i m. človek preniknutý optimizmom;
optimistka, -y, -tiek ž. žena preniknutá optimizmom;
optimistický príd. plný optimizmu, prejavujúci optimizmus: o. názor na život; o-á perspektíva; o. záver; o-é reči; o. človek;