Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oprieť -ie -ú -etý/-ený dok.

1. priložiť k niečomu pevnému (aby to malo oporu, aby to nespadlo ap.), podoprieť: o. si hlavu o stôl, o. palicu o múr; o-tý o lopatu;

pren. o. oči na niekoho uprene sa pozerať

2. potlačiť, zatlačiť: o-ie drúk celou silou do brány

3. odôvodniť, podoprieť: rozhodnutie o. o skúsenosť;

nedok. opierať2 -a

// oprieť sa

1. použiť ako oporu, podoprieť sa: o. sa (chrbtom) o strom, o zábradlie

2. zaprieť sa do niečoho, zatlačiť: vietor sa o-l do oblokov

3. využiť ako morálnu oporu, spoľahnúť sa na niekoho, niečo: o. sa o rodinu, o skúsenosť;

nedok. opierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oprieť ‑ie ‑ú ‑el ‑etý/‑ený dok.; oprieť sa

oprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok.


oprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok.

opierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o čo, o koho; ø) ▶ mať, používať oporu a tak zabezpečovať stabilitu; syn. podopierať sa: o. sa o zárubňu, o zábradlie; opieral sa rukami o stôl; starec sa pri chôdzi opiera o palicu, o barly; sedia, chrbtami sa opierajú jeden o druhého; hlavou sa mu opierala o plece, o hruď; išla, opierajúc sa o svojho syna; Opierala sa o hrable, obzerala si upravené hroby. [I. Habaj]; Býval uprostred mesta v izbietke, ktorej zadná stena sa opierala o múr historického paláca [...]. [Š. Žáry] bola s ním spojená
2. ((čím) do čoho) ▶ zvyšovať účinok niečoho vlastným silovým, tlakovým a pod. pôsobením: o. sa do úderu, odpalu; o. sa nohami do pedálov; útočník sa opiera do lopty; pretekári sa opierajú do vesiel; bežím, opieram sa do toho zo všetkých síl; prudký vietor sa opiera do lodných plachiet napína ich; pren. ranné slnko sa opiera do okien intenzívne na ne svieti
3. (o čo, o koho) ▶ používať niečo ako východisko, základ al. argument, zdôvodnenie; mať, nachádzať v niekom, niečom podporu, záruku: o. sa o zákony, o tradíciu; o. sa o autoritu; o. sa o Freuda, o Komenského; najlepšie je o. sa o vlastné sily; román sa opiera o autorove zážitky z ciest; opierala sa o staré priateľstvá; obe mužstvá sa opierali o svojich dobre chytajúcich brankárov
4. (do koho, do čoho) ▶ nepríjemne poukazovať na nedostatky, chyby niekoho, niečoho, vyberať si niečo, niekoho za predmet ostrej kritiky: o. sa do spotrebnej reklamy; keď sa niekto začne o. do náboženstva, sociálnych tried alebo pôvodu, vzplanú vášne; neopieraj sa do ľudí, ktorí sa snažia slušne diskutovať
dok.oprieť sa


opierať1 -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo, koho o čo, o koho) ▶ umiestňovať, stavať k niečomu pevnému a tak zabezpečovať stabilitu: rybár si opiera udicu o brucho; neopieraj bicykel o lavičku, o zárubňu!; opierala si o mňa hlavu; ramenami sa opierali jeden o druhého; Pomocnica opiera podnos o stôl práve na mieste, kde je voľná stolička. [P. Jaroš]
2. (čo o čo; čo do čoho) ▶ prenášať váhu (časti) tela na niečo pevné; vyvíjať tlak na niečo, zatláčať: o. chrbát o strom, o stenu; o. si lakte o kolená; opiera bradu do dlane a hľadí do zeme; obyčajne si opieram hlavu o mužovo rameno; [...] márne odo mňa žiadala, aby som dych opieral o napnutú bránicu a naplno využíval prsné, ústne, nosové a hlavové rezonančné dutiny! [M. Zelinka]
3. (čo o čo) ▶ uplatňovať niečo ako zdôvodnenie, záruku konania al. názoru, presvedčenia; syn. podopierať: sú fakty, o ktoré opiera svoje podozrenie; riešenia opierajú len o poznatky získané štúdiom
dok.oprieť


oprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo, koho o čo, o koho) ▶ umiestniť, postaviť k niečomu pevnému a tak zabezpečiť stabilitu: o. chrbát o stoličku; o. bicykel, rebrík o múr; oprie si hlavu o stôl; ľahnite si na brucho, nohy oprite o špičky; pes oprel o mňa predné laby; Keď sme sa od tamtých dvoch oddelili, oprela mi o plece čelo. [Š. Žáry]; Odviedli ma do rohu a opreli o parapet arkierových okien. [M. Hvorecký]
2. (čo o čo; čo do čoho) ▶ preniesť váhu tela na niečo pevné, zatlačiť: o. chrbát o múr; oprela ruky o stoličku; o. nohy do steny; Starec si oprel hlavu do dlaní a privrel oči. [M. Jedinák]
3. (čo o čo) ▶ uplatniť niečo ako zdôvodnenie konania al. názoru, presvedčenia, podoprieť: o čo môžeš o. svoje tvrdenie?; závažné obvinenie bol schopný o. len o jediný argument; Veľmi sa nevyznamenal, pretože vyjadrenia o odvolaní výpovede oprel o očividné klamstvo. [Sme 1999]
nedok.opierať1


oprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -prúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok. 1. (o čo, o koho; ø) ▶ použiť niečo al. niekoho ako oporu, podperu; syn. podoprieť sa: o. sa o zábradlie; o. sa lakťami o kolená, o pult; o. sa chrbtom o stenu; opri sa o mňa, je tu zlá cesta; pohodlne sa oprela a započúvala sa do hudby; starec stojí opretý o palicu; Ena sa postavila na špičky, ľavicou sa mu oprela o plece [...]. [J. Žarnay]
2. ((čím) do čoho) ▶ vynaložiť úsilie, vyvinúť tlak na niečo, zatlačiť do niečoho; syn. zaprieť sa: o. sa rukami do dverí; celou silou sa oprel do pedálov bicykla; do plachiet sa oprel vietor; po chybe sa vodní slalomári museli poriadne o. do pádiel; pren. Prinútil hudobníkov, aby sa opreli do nástrojov a pokúšali sa hrať v štúdiu ako na koncerte. [Sme 2004] aby hrali so zápalom
3. (o čo, o koho) ▶ použiť niečo ako východisko, základ al. argument, zdôvodnenie; spoľahnúť sa na niekoho, na niečo, využiť ako (morálnu) oporu: o. sa o právne názory, o vecné argumenty; o. sa o priateľov, o rodinu; naučil sa o. sám o seba; učiteľ sa dnes môže o. o kvalitné audiovizuálne diela; v podnikaní sa opreli o kvalitné informácie odborníkov; Nemal nič, o čo by sa mohol oprieť, kam by sa mal vydať, na koho sa obrátiť. [Ľ. Jurík]
4. (do koho, do čoho) ▶ nepríjemne poukázať na nedostatky, chyby niekoho, niečoho, vybrať si niekoho, niečo za predmet ostrej kritiky: kouč sa oprel do svojho náprotivku; kritizoval fungovanie klubu, oprel sa do vzťahov s funkcionármi; šéfovia najväčších svetových operátorov sa ostro opreli do najväčších internetových firiem
nedok.opierať sa

-eť/222956 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozri/15270 dozvedi/3845 prispi/3789 zomri/3420 uzavri/2769 vymysli/2390 porozumi/1743 zamysli/1697 dospi/1566 zavri/1527 umri/1497 uspi/1452 opri/1368 (276/25564)

-ieť/211647 2.81: verbá inf. dok. 67897 pozrieť/15270 dozvedieť/3845 prispieť/3789 zomrieť/3420 uzavrieť/2769 vymyslieť/2390 porozumieť/1743 zamyslieť/1697 dospieť/1566 zavrieť/1527 umrieť/1497 uspieť/1452 oprieť/1368 (276/25564)

oprieť sa porov. opierať sa


zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť saprichytiť sazadržať sapridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, oblokazastaviť sa: pri páde sa zastavil na stromeuchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skalezavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličkuexpr. zakvačiť sazakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárovexpr.: zaháčiť sazakosíliť sazried. zasídliť sa (Dobšinský)uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sauchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieťutkvieťkniž. spočinúťzastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí


zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

p. aj zahnať

2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

3. p. zasnúbiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

opierať sa, -a, -ajú nedok.

1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho) používať niečo za oporu, podopierať sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o strom, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o. sa o operadlo, o. sa lakťom o stoličku; nemohol sa na ňu (nohu) smelo opierať (Taj.); žena sa opierala na jeho rameno (Vaj.)

o. sa o žobrácku palicu (Jes.) chodiť po žobraní;

2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) tlačiť na niečo, zapierať sa do niečoho: Iní sa družne opierali do vesiel. (Jes.) Do plachiet sa opieral ľahký vietor. (Hor.); pren.: Slnce opieralo sa im do obloka (Kuk.) svietilo. Slnko sa opieralo o záhony (Fig.) svietilo. Pohľadom opierala sa mu do očí (Tat.) hľadela. Oči zamyslene opierajú sa o stolicu (Kuk.) pozerajú na ňu.

3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) mať v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoliehať sa: o. sa o zákon, o autoritu, o skúsenosti SSSR, o vlastné sily, o dôveru; Tieto kruhy sa opierajú len na mňa. (Bedn.); pedagógovia a filozofi, na ktorých sa Komenský opieral (Vaj.); opiera sa na mienku iných (Škult.);

4. zastar. (proti komu, proti čomu) stavať sa na odpor, vzpierať sa, protiviť sa: Kde len budem môcť, budem sa opierať proti nemu. (Kal.);

dok. oprieť sa

|| opierať1

1. (čo o čo, zried. na čo) prikladať niečo k niečomu tak, aby to bolo podopreté, dávať niečomu podperu: opieral si ruky o kolená (Ondr.); stĺp, o ktorý opiera svoje telo (Hruš.); opierala hlávku na plecia (Kal.)

o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo pozerať na niekoho al. na niečo;

2. (čo do čoho) tlačiť, zapierať niečo do niečoho;

3. zried. (čo o čo, o koho) mať, používať niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu: Nevypláca sa ani tým, čo o ňu opierajú svoj obchod. (Kuk.);

dok. oprieť


oprieť sa, oprie, oprú, oprel oprený/opretý, rozk. opri sa dok.

1. (o čo, o koho, zried. na čo, na koho i bezpredm.) použiť niečo za oporu, podoprieť sa: o. sa (chrbtom, rukami) o múr, o stenu, o plot, o strom, o dvere, o stĺp, o zábradlie; o. sa o palicu, o valašku, o meč; o. sa o lakeť; o. sa o operadlo; oprel sa na parkan (Vaj.); oprela sa o stoličku (Vans.); pren. očami oprela sa o jeho široký chrbát (Gab.) pozrela sa, zahľadela sa naň; oprie sa pohľadom na Paľka (Tat.) pozrie sa, zahľadí sa na Paľka;

2. (do čoho, do koho, zried. i o čo, na čo) potlačiť, zatlačiť na niečo, zaprieť sa do niečoho: oprie sa do mreže (Ráz.); päsťou sa oprel do matracov (Tat.); Oprú sa do nás celou silou. (Ráz.) Do chrbta oprel sa mi vietor. (Švant.); pren. (Slnce) sa oprelo do oblokov (Kuk.) začalo svietiť do oblokov.

3. (o koho, o čo, zried. i na koho, na čo) nájsť v niečom al. v niekom morálnu oporu, posilu, spoľahnúť sa na niekoho al. na niečo: O koho sa oprieť? (Bedn.); o. sa o vlastné sily, o. sa o mienku iných; o. sa o tradíciu; o. sa o zákon; o. sa o skúsenosti; Ak sa oprieme len na povedomých, koľko nás bude? (Kuk.)

4. zastar. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, sprotiviť sa: Oprieť sa proti tomu nemohli, pomohli si však fígľom. (Záb.);

nedok. opierať sa

|| oprieť

1. (čo o čo, do čoho, zried. na čo, čím) priložiť niečo k niečomu tak, aby to slúžilo za oporu, dať niečomu podperu: o. pušku o plece; o. lakeť o koleno, o stôl; o. kosu o stenu; o. chrbát o stenu; o. (si) hlavu o dlaň (do dlane), o. ruku; o. ruky o bedrá, o stôl; oprela si hlávku na jeho plece (Taj.); os opreli na zem (Kuk.); oprie si bradu lakťami (Jes.)

o. oči, zrak, pohľad na niekoho, na niečo, do niečoho pozrieť na niekoho, na niečo, uprieť zrak: Richtár oprel prísne do búdy oči. (Taj.) Každý oprel zraky na starca. (Kal.) Podmaník oprel pohľad do zeme. (Tat.) Oči oprie vyzývavo po gazdoch. (Tim.)

2. (čo do čoho) potlačiť, zatlačiť, zaprieť sa do niečoho: (žŕdku) oprúc celou silou do bahna (Ondr.);

3. zried. (čo o čo, o koho) použiť niečo al. niekoho ako morálnu oporu, posilu;

nedok. opierať1

opreť p. oprieť


oprieť dok. (opreť)
1. csl priložiť k niečomu pevnému ako k opore, podoprieť: Bruško opreľi o roch stola (Žaškov DK); Druhom kúťe bolo oprieto maštaľnuo ohrablo (Čelovce MK); Museu̯ si opreď rebrík (Tek. Breznica NB); Temu slúpu je to jedno, či ho držíš alebo ho negde opreš (Skalica); O pajtu bolo opreté kúsek prístrešku (Dol. Súča TRČ); Krava o mna opretá, narás sa prehodzila pres to ojo (Ružindol TRN); Stal oparti o stroma, bul spiti (V. Šariš PRE); Plano jej bulo (husi), bo kridla furd dzvihala a ňemala še čim oprec (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. silno udrieť, naraziť: Ale ked do brehu tá plt oprela, predok sä rossipau̯ (Stankovany RUŽ)


oprieť sa dok.
1. csl použiť oporu, podoprieť sa: Ve_ca opri, Zuza! (Zázrivá DK); Opreu̯ sa na paľicu (Lišov KRU); Rechtor mau̯ paľičku u sebä a tu sa opreu̯ (Čelovce MK); Oprel sa o bránu a že von ňeodejdze, kím mu to ňepoviem (Rajec ŽIL); Mi śe oparla o plot (Brezina TRB); Śe opar na konar a spadnul (Rakovec n. Ond. MCH); opric śe o paľicu (Remeniny GIR)
2. zaprieť sa, zatlačiť: Museľi sa riadňe oprec, abi ten voz aspom kúsek potlačeli (Rajec ŽIL)
3. strsl, čiast. zsl sadnúť si, posadiť sa: Opriťe sa na chvíľu, kím príďe starí! (Bodorová MAR); Aľe ťetka, veďže sa už trocha opriťe u nás, abi zme mohľi spávať (Pukanec LVI); Ledvaj son sa na chvílku oprela, už ma zaz volali (Bošáca TRČ); Šag bich sa oprela, ale mám napilno! (Myjava)
4. využiť ako morálnu oporu: Ket sa o ňikoho neopru, neuvierá mi to (Skalica)
5. postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, zaťať sa: Darmo ju nahvaraľi, ona śe raz oprela a ňe a ňe! (Krížovany PRE)
6. spojiť sa proti niekomu: S tím sa opreli proťi mňe (Svätoplukovo NIT)

opierať, opierať sa p. oprieť


opírať p. oprieť


oprieť [-ieť, -eť, -íť] dk
1. koho, čo na čo, o čo priložiť, postaviť niekoho, niečo k niečomu pevnému, podoprieť: diewka služebna zwala swedkowu ay Vladar Mattiassa, abi yssli za wrata, ze nagdu na Dore Sandor Miklossa, sluzebnika pana Rakowskeho, kteru o humno oprel a mentekow prikril (V. ČEPČÍN 1660); (svedok) mluwil, ze Botikowu zenu (Chorváti) o sud oprely a fragowaly (KRUPINA 1684); na dome gest opreny geden dlhy rebryk (NEMŠOVÁ 1691); Pachómius wprostred swé komúrky na zemi sedjce spáwal, a to sjce tak, že ani chrbet swúg na stenu neoprel (VP 1764); geden konec (stĺpa) opri na zem a druhi na hradu pribi (SN 1772); opry ponagprw geden rad snopkuw na gednu stranu gamy (WL 1789)
2. čo proti čomu postaviť, použiť niečo ako námietku, protiargument proti niečomu: nic wice, co bys naproti tomuže prawemu katolickemu učenj opret mohel, nemass (DuH 1723); opierať [-ie-, -í-] ndk
1. čo, čím na čo dotýkať sa niečím niečoho: (Adam Halachy vypovedá) ze tade bol chotár cestow wedle priehoniska a ze pluhom (oni) opyeraly na ty pryehonyska, kere Peczenediene pooraly (TRENČÍN 1574); pry gedeni lokťe twoge na stúl neopirag (GV 1755)
2. čo na čom zakladať, stavať niečo na niečom: na čem mi mame wjru krestansku opirati a kterak mame nassy wjru ozdobowaty? (CS 18. st)
F. o. do očí čo upozorňovať na niečo, pripomínať niečo: znowu tehdy tyže geho (Lutherove) texty do očj twych (Daniela Krmana) opiram (DuH 1723); oprieť sa dk
1. na čo, o čo použiť niečo ako oporu: (Jozef Ďuro, keď ho bili) biwsse pri stene domu Muchaweho, teda tam se tež na stenu oprel (V. ČEPČÍN 1734); inniti cubito: na pleco sa oprjti; inniti hastae: na kopigu sa oprjti (KS 1763); pani Santorska potom sa oprela o plot a zawolala (s. l. 1773)
2. na čo spoliehať sa na niečo: (Mojžiš, kananská žena a stotník) tak se na slyb a pomoc bozy opreli, gakoby gj giž w bytosti swé meli (SR 17. st)
3. (komu, čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa proti niekomu al. niečomu: kdyby některý pápež nowú wjru byl začal, byl by se nepochybně a slussně celý swet oprel (IA 1708); (Trójania preto si) mnoho pomocy dobywagj z gjnich kragjn, aby se nám (Grékom) mocne oprely a sebe proty nám zmužile bránily (HI 18. st)
4. pri kom postaviť sa na obranu, zastať sa niekoho: on neborak (gróf Illéssházy) bywsse hlawa stolyce, wždy sa pri nas oprel a nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685)
5. (o svetle) sústrediť sa, silno odrážať lesk: nektery welmy kumsstowny a wťypny malar wimalowal nekdy wůz zlaty, na kterem oprete bilo slunecne swetlo (MS 1758); opierať sa [-ie-, -í-] ndk
1. k 1: 4 stolicze koženne, s kterich ge gedna, co sa rukamy opieragu (s. l. 1704); vites claviculis adminicula quasi manibus apprehendunt: winé ratolesti tyček se pridržugu, na tyčky se opiragu (WU 1750); incumbere baculo: opjrati se na palicu; innitor: opjrám sa, podpjrám sa (KS 1763);
x. pren tento swet stogi na zlamaneg noze, ukazuge slawu, kdokoliw se naň opira, padá dolu hlawu (GV 1755)
2. na koho, čo spoliehať sa na niekoho, na niečo: (Katarína Galkoviech) opiragicze se silne na ny (Hanu Galkovú), zeby od ny nicz neprigala, toliko ty dwa toll., ktere doložyla k geg trom tollarom na kus cwylichu (ŽILINA 1652); ga (Ján Očovský) pak namisto contractu opiram se na producta moge (PUKANEC 1767); nikdy z swú zbrogú aneb z sylu nechoď do bitki, ale sa opirag na mňa (BlR 18. st);
x. pren kterj se na sny opjra, marne často sklaman bywa (Se 18. st) verí snom
3. (o slnku) silno hriať, prihrievať: ryby nemagi sweho obydlenj zwlasste času dennyho na hlubinach morskjch, ale pri brehu, kde se slunečko opira (CS 18. st); zrostle plutky nasad do ribnika, kde prudke slunko se opira (Kal 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

chrbtom sa oprela o oblok adossée à la fenêtre
sa oprieť o stĺp s'appuyer contre une colonne
vzal rebrík, oprel ho prit une échelle, l'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu