opravdivý príd. skutočný, (na)ozajstný, pravý: o-é umenie, o. cit, o. virtuóz;
opravdivo prísl.: myslí to o.;
opravdivosť -i ž.
opravdivo 2. st. -vejšie prísl.
opravdivo prísl. 1. ▶ zodpovedajúc skutočnosti, realite, naozaj, skutočne: o. zachytiť črty tváre; tento meč je síce hračka, ale vyzerá o.; spisovateľ zobrazil človeka o. 2. 2. st. -vejšie ▶ v plnej miere spĺňajúc očakávania; pravým spôsobom, v plnosti, nefalšovane; syn. ozajstne, naozajstne: o. veriť; byť o. šťastný, slobodný; jeho vlastnosti sú o. ľudské; žena pomohla rodine žiť dôstojnejšie a opravdivejšie; Bez schopnosti opravdivo milovať nikto nemôže vytvoriť harmonickú rodinu. [KN 2001]
opravdivo, opravdovo, opravdove p. skutočne 1
skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo
porov. aj skutočný 1
2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel
3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2
opravdivý, star. i opravdový príd. skutočný, pravý, ozajstný: o-á príčina, o. človek, chlap, majster; o-é umenie, o-á krása; o-é priateľstvo, o. cit, o-á láska;
opravdivo, star. i opravdove prísl.;
opravdivosť, star. i opravdovosť, -ti ž.