oprávnený príd.
1. majúci oprávnenie, právo: o. dedič, byť o. zastupovať
2. odôvodnený, opodstatnený: o-é požiadavky, o-á obava;
oprávnene prísl.;
oprávnenosť -i ž.
oprávnene 2. st. -nejšie prísl.
oprávnene prísl. 1. ▶ v súlade s právom, s oprávnením, s predpismi; syn. legitímne; op. neoprávnene: o. si uplatňovať nárok na nehnuteľnosť; policajt v tomto prípade použil svoju zbraň o.; daňový úrad o. neuznal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty 2. 2. st. -nejšie ▶ na základe skutočnosti podloženej, podopretej podstatnými dôvodmi al. dôkazmi, právom; syn. opodstatnene, odôvodnene: obyvatelia sa o. obávajú rozšírenia nákazy; o. si robí nárok na funkciu ministerky; po rokoch výskumu môžu byť vedci na seba o. hrdí; najoprávnenejšie očakávajú zhodnotenie investície akcionári; V slovenských médiách sa oprávnene pranieruje korupcia vo verejnom sektore. [Slo 2010]
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy
1. ustanovený podľa práva, majúci právo: o-á osoba; o. dedič; o. volič; o. držiteľ; o. účastník; o. úradný orgán;
2. majúci dôvod, odôvodnený, opodstatnený: o. dôvod; o-á kritika; o-á požiadavka; o. náhľad; o-á obava; pokladať niečo za o-é;
oprávnene prísl. právom;
oprávnenosť, -ti ž.