Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opovrhnúť -e -ú -hol dok. s pohŕdaním odmietnuť, pohrdnúť: spoločnosť ním o-la, o. peniazmi; cítila sa o-tá; pozrieť sa s o-tím, prejav o-tia;

nedok. opovrhovať

opovrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

opovrhnúť -hne -hnú (ne)opovrhni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. (čím, kým) ▶ s pohŕdaním, odmietavým, znevažujúcim postojom odmietnuť niekoho, neprijať niekoho, niečo; syn. pohrdnúť: o. darom; o. bohatstvom, slávou; o. autoritami; zaľúbil sa do nej, ale ona ním opovrhla; keď prišiel o majetok, opovrhli ním príbuzní i priatelia; pre svet bol iba opovrhnutým alkoholikom; Ale veď opovrhla mojou oddanosťou, bezohľadne mi to dala najavo. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ opovrhovať

opovrhovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý nemá úctu iných ľudí, ku ktorému majú odmietavý postoj, opovrhujú ním: skončil ako o. žobrák; maliar zobrazuje krutú situáciu najopovrhovanejších vrstiev obyvateľstva; Už nebudú opovrhovanými bedármi. Budú princmi, kalifmi, bohatými kupcami. [J. Lenčo]
2. ▶ menej uznávaný, pokladaný za menejcenný: o. národ; fantastika bola o. žáner; Natrhali hrdých záhradných kvetov, no vzali aj opovrhované nechtíky a divé sirôtky. [M. Fartelová]
▷ ↗ i opovrhovať

opovrhovať -huje -hujú (ne)opovrhuj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. (čím, kým) ▶ s pohŕdaním, odmietavým, znevažujúcim postojom odmietať, neprijímať niekoho, niečo; syn. pohŕdať: o. povaľačmi, zbabelcami; o. prepychom; hlupákmi z duše opovrhujem; autor opovrhuje konvenciami klasického románu; skončil ako opovrhovaný žobrák; fantastika bola opovrhovaný žáner; [...] ja som predovšetkým potrebovala, aby som sa prestala nenávidieť, aby som prestala sebou opovrhovať [...]. [E. Farkašová] ▷ dok. ↗ opovrhnúť

opovrhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (kým, čím, star. i koho, čo) pohrdnúť, znevážiť niekoho al. niečo, odmietnuť: o. šťastím, svetom, láskou; že ani ona (notárka) neopovrhne tanečníkom (Tim.); Milovala muža, hoc je i opovrhol. (Kuk.);

nedok. opovrhovať, -uje, -ujú: o. ľuďmi, pohodlím, peniazmi, spoločnosťou; súcit k opovrhovaným (Fr. Kráľ)

opovrhovať nedok. dávať najavo pohŕdanie, povýšene sa správať: Opovrhovau̯ majetkom aj roďinou (Hor. Lehota DK); Nedokázal nič, len opovrhuvat šetkími (Koniarovce TOP)

opovrhnúť dk čo, koho s pohŕdaním odmietnuť niečo, niekoho, pohŕdnuť niečím, niekým: nechtegice opowrczy wassy prozbu pro dobre susedstwy nasse (MOŠOVCE 1568 KL); tey sem nadege, ze Wassa Mylost zadost mogu neracy opowrhnuty (SUČANY 1609); manna, kteru lide opowrhli a s ni zle nakladali, bila wec chatrna (SP 1696); Hospodine, predce twu cirkew ubohu nechces opowrhnuti (PoP 1723-24); kňeži kdiž opowrhli kostel a kdiž zanedbali obeti, pospjchali, aby učastny bywali w psynskég sskole (KB 1757); opowrhnig (!) y milu wec, gak ťi múže sskodiť (GP 1782); (Mária Magdaléna) wsetkj roskose telesne swetczke opowrhla (Káz 18. st); opovŕhať, opovrhovať ndk: pobožny običeg pry udielowany chudym almužny, tenž czech opowrhaty nema (CA 1579); dagž nam Pane, pomocz twogu swatu, abychom tebe z praweho srdcze milowali, bližnym nassym posluhowali, swet tento opowrhowali (BAg 1585); my nadywity se nemůžeme, ze nas yakoby Wasse Mylosty opowrhaly a potupowaly (KOŠICE 1635 E); strowu, ktery on (majster) sam užiwaty bude, towariss nema opowrhaty (CA 1697 E); prečó téhdy opowrhá geden káždy s nás bratra swého prestupugjcy smluwu otcuw nassych; neopowrhág čloweka w geho starósti (KB 1756; 1757); co ge horsse wiwolugess a dobre opowrhugess (GŠ 1758); ga gsem pripsan Krystu, wassich bohúw opowrhugem (PeP 1771); opovrhávať frekv: na takowe prichazy hrozny hnew bozy, kteri hrichi pachagy a cnosti pobožne opowrhawagi (TC 1631); co zagiste tobe ma bity k napomenutj, bys milost božj neopowrhawal (CO 17. st); geden na druheho se winasal, geden druheho opowrhawal; kdj ninj (duša) powolanj boske opowrhawa (Káz 18. st); opovrhnúť sa dk ponížiť sa, pokoriť sa: tak sa nižce (Kristus) opowrhl, čloweče, pro tebe, odmeň mu čiste srdce, tomut chce od tebe (Pie 18. st); opovŕhať sa ndk byť opovrhovaný: evilesco: omrzám se, podly sem, posspacugem se, opowrhám se; revilesco: podly bywám, w uctiwosti, w poctiwosti negsem, opowrhám se (KS 1763)