opovrhnutie -tia s.
opovrhnutie -tia -tí s. ▶ znevažujúco pohŕdavý postoj k niekomu, k niečomu: dať najavo o.; vyslúžiť si, zaslúžiť si verejné o.; ten človek je hodný opovrhnutia; bol vystavený všeobecnému opovrhnutiu; na okolostojacich vrhol pohľad plný neskrývaného opovrhnutia a zmizol; V zraku Jozefíny Haburovej sa dá pohľadom vyhmatať zopár vrstiev navzájom sa prelínajúcich, protirečivých opovrhnutí. [J. Johanides] ▷ ↗ i opovrhnúť
neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom
opovrhnutie odmietnutie na základe neuznania, neúcty, často spojené so znevážením • opovrhovanie • pohŕdanie: dať najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohŕdanie • dešpekt (op. rešpekt): rozprávať o niečom s dešpektom
p. aj neúcta
opovrhnutie, star. i opovrženie, -ia str. veľké zneváženie niekoho al. niečoho, pohrdnutie, neúcta: pozrieť na niekoho s o-ím, hodný o-ia, zaslúžiť si o.; nesmierne opovrhnutie (Gráf); znášať všeobecné opovrženie (Jes-á); výraz opovrženia na tvári (Vaj.)
opovrhnutie [-í], opovrženie [-í] s 1. veľké zneváženie niečoho al. niekoho, pohrdnutie, urážka, neúcta; stav pohŕdania: cechmistr Andreas Fasank za opowrhnuty meskeg kazni a neposlussnost gest sstrafanj talliar (BREZNO 1656 E); kdy pak se trefi, že na koni do trhu pol merice toliko obili k prodaji neseme, i od takoveho kona denare 2 na myte zložiti prinuceni sme s nemalym mestečka našeho opovrženim a obivateluv našich ubliženim (DUBNICA n. V. 1745 LP); (Boh) ze sweho nam dawa a udeluge bohactwi a y slawu, z nasseho na sebe prima same opowrženi (MS 1758); despectio: opowrženi, potupowáni, pohrdani; despicientia: potupa, opowrženj, pohrdanj (KS 1763); hrých smrtedelný obsahuje w sobe nejwetšu potupu a opowrženi boske (CDu 18. st) 2. odvrhnutie, zavrhnutie niečoho: abjectio: odwrzeni, opowrženi, zawrženi; fortunae, voluptatum contemptio: ssťasliwosti y rózkoss opowrženj; detrectatio: opowrženj, nechťenj ňečeho (KS 1763); (Telemach) z opowrženym proseny, z kterym naposledi (nepriateľ) oklamat podkussuwal wytaza (PT 1778); pohňyg (!) wšecku sylu y wlastnosti dusse twej ku zhaneňi a ku opowržeňi wsseceg twogeg predessleg leniwosti (CDu 18. st)