opovržlivý príd. opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, mať o. postoj k niečomu;
opovržlivo prísl.: o. hľadieť
opovržlivo 2. st. -vejšie prísl.
opovržlivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s odmietavým, znevažujúcim postojom k niekomu, k niečomu; s prejavom neúcty, pohŕdania k iným ľuďom; syn. pohŕdavo, pohrdlivo: o. sa zatváriť, usmiať; o. pozrieť na otca; o. mávol rukou; vyjadruje sa o. a urážajúco; na opovržlivé pohľady odpovedal rovnako, ba opovržlivejšie; Odpľul som si opovržlivo na hladkú, drahocennými kameňmi vykladanú dlažbu [...]. [J. Lenčo]
opovržlivý príd. pohŕdajúci, opovrhujúci, pohŕdavý: o. úsmev, pohľad; o. výraz, výrok, o-á nadávka; urobiť o-ú tvár (Jégé);
opovržlivo prísl.: o. sa usmiať, pozrieť;
opovržlivosť, -ti ž.